Vojenský konflikt na Ukrajine začal v roku 2014 ruským obsadením Krymu a vznikom separatistických republík na Donbase, ktoré priamo podporovalo Rusko. Ukrajina sa následne rozhodla so separatistami bojovať, aby obnovila svoju územnú celistvosť. Boje pokračovali až do začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Pozadie konfliktu sa datuje do roku 2013, kedy bola krajina na rozcestí svojho budúceho smerovania. Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa pokúšal o prehĺbenie spolupráce s Ruskou federáciou, zatiaľčo väčšina Ukrajincov podporovala cestu európskej integrácie (.pdf. str. 10). V novembri 2013 odmietol Janukovyč podpísať asociačné dohody s Európskou úniou a namiesto toho sa rozhodol uzavrieť dohodu o hospodárskej spolupráci s Ruskom. Toto rozhodnutie vyvolalo masové protesty, ktoré poznáme ako Euromajdan. Po týchto protestoch Janukovyč utiekol do Ruska, čo spôsobilo mocenské vákuum. 

Rusko medzitým využilo chaos v krajine na obsadenie a anexiu Krymského polostrova. Následne východoukrajinské regióny Doneck a Luhansk v máji 2014 vyhlásili nezávislosť a začali bojovať proti ukrajinskej vláde. Tieto územia boli podporované Ruskom, ktoré poskytovalo vojenskú pomoc a podporu rebelujúcim separatistom.

Ako zámienku tejto agresie použila Ruská federácia aj udalosti na východe krajiny, kde malo údajne dochádzať k masakrom ruskej menšiny. Tieto tvrdenia sa však často ukázali ako nepravdivé alebo zveličené. 

Kyjev sa rozhodol zakročiť proti proruským separatistom na východe Ukrajiny a spustiť „rozsiahlu protiteroristickú operáciu" s účasťou ozbrojených síl. 

V ďalších mesiacoch prebiehali medzi separatistami a Ukrajinskou stranou intenzívne boje o kontrolu nad regiónmi Doneck a Luhansk, známych ako Donbas.  

Boje v zásade pokračovali až do februára 2015, keď bola podpísaná mierová dohoda tzv. Minsk II. Mierová dohoda obsahovala 13 bodov a podpísali ju 12. februára 2015 členovia kontaktnej skupiny a zástupcovia separatistickej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. V súlade s dohodou malo byť napríklad v Donbase okamžite nastolené prímerie, obidve strany mali stiahnuť ťažkú bojovú techniku so zámerom vytvoriť bezpečnostné zóny v šírke od 50 do 140 kilometrov.

Prakticky od začiatku sa však dohoda nedodržiavala a už v polovici roku 2016 niektorí analytici a pozorovatelia tvrdili, že Minsk II je mŕtvy a riešenie konfliktu na východe Ukrajiny sa bude musieť hľadať novým spôsobom. Boje v Donbase si do decembra 2021 vyžiadali na obidvoch stranách viac ako 14 000 životov vrátane viac ako 3000 civilistov.