Je zdokumentovaných viacero prípadov, keď boli voľby pre vojnu alebo vážne bezpečnostné riziká odložené podobne ako na Ukrajine. Medzinárodné organizácie upozorňujú, že vojna môže zásadne obmedziť bezpečnosť voličov, politickú súťaž, účasť presídlených ľudí aj dôveryhodnosť výsledku. Hoci sa voľby v niektorých štátoch konali aj počas ozbrojeného konfliktu, často ich sprevádzali spory o legitimitu alebo z nich boli vylúčené okupované územia. Výrok ministra obrany Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Od ruskej invázie platí na Ukrajine stanné právo. Zákon o stannom práve však zakazuje organizovať prezidentské, parlamentné aj komunálne voľby (Čl. 19). Na to, aby sa na Ukrajine mohli uskutočniť voľby počas vojny v súlade so zákonom, by museli byť zmenené viaceré zákony. 

Ústava Ukrajiny stanovuje, že v prípade stanného práva má byť autorita parlamentu predĺžená až do jeho skončenia (Čl. 83). Bývalý predseda ústavného súdu Stanislav Shevchuk tvrdí, že predĺženie mandátu neporušuje Ústavu. Podľa neho je možné článok Ústavy o predĺžení mandátu parlamentu počas stanného práva analogicky aplikovať aj na prezidentský mandát, keďže voľby sú „unifikovaným procesom v demokratickom štáte“. Ukrajinská ústava taktiež spomína, že prezident je povinný plniť svoje povinnosti než sa úradu ujme nový prezident alebo prezidentka (Čl. 108), čo zdôrazňujú aj ďalší ukrajinskí právni experti či expertky. 

Okrem legislatívy by krajina musela riešiť zabezpečenie prístupu k voľbám pre všetkých svojich občanov, ako aj ich ochranu pred možnými útokmi. Zohľadniť by musela viaceré skupiny Ukrajincov, ktorí by čelili viacerým prekážkam, ak by sa voľby konali v čase konfliktov. 

Len v zóne aktívnych bojov sa nachádza približne 600-tisíc vojakov, 3,5 milióna ľudí žije v okupovaných častiach, 4,6 milióna je vnútorne vysídlených a 9,6 milióna Ukrajincov tvoria utečenci v zahraničí. 

Podrobnejšie sme sa Kaliňákovmu tvrdeniu, že Zelenského mandát je nelegitímny, venovali ešte v januári 2025, kedy sme jeho výrok hodnotili ako zavádzajúci. Neskôr Kaliňák porovnával situáciu na Ukrajine s Moldavskom či Cyprom, kde sa síce voľby konali, nie však v čase aktívnych bojov, ako je tomu na Ukrajine.

Prípad Ukrajiny nie je ojedinelý – počas vojnového konfliktu odohrávajúceho sa na území štátu sú riadne voľby skôr zriedkavé a ak sa aj konajú, často sú z nich okupované územia vyčlenené. Na viaceré príklady upozorňuje aj Inštitút pre demokraciu a volebnú pomoc (IDEA), ktorý monitoruje a podporuje demokraciu po celom svete.

IDEA spomína Spojené kráľovstvo, kde sa riadne parlamentné voľby, ktoré mali byť v roku 1940 počas druhej svetovej vojny, nekonali. Parlament si predĺžil mandát a krajina fungovala s vojnovou koaličnou vládou. Voľby sa uskutočnili až v júli 1945, po porážke nacistického Nemecka v Európe. 

Podobným prípadom je aj Francúzsko, kde sa počas nemeckej okupácie demokratické parlamentné voľby nekonali. Tie sa obnovili až po oslobodení v roku 1945. 

Po vypuknutí občianskej vojny v Libanone v roku 1975 sa riadne parlamentné voľby nekonali približne dve desaťročia. Mandát parlamentu bol počas rokov násilia a masového vysídlenia opakovane predlžovaný. Prvé nové parlamentné voľby sa konali až v roku 1992.

V Izraeli sa voľby viackrát neuskutočnili v pôvodnom termíne pre vojnové alebo bezpečnostné dôvody. Parlamentné voľby, pôvodne plánované na október 1948, boli pre arabsko-izraelskú vojnu odložené na január 1949. Podobne boli voľby do Knesetu v roku 1973 odložené po jomkipurskej vojne. 

V reakcii na útok Hamasu zo 7. októbra 2023 a následné vojenské operácie boli miestne voľby presunuté hneď dvakrát. Z októbra 2023 na január 2024 a následne na február 2024.

Existujú aj príklady, kedy sa voľby počas vojny konali, často však bola výrazne narušená ich legitimita.

V Afganistane sa v rokoch 2004 a 2009 konali voľby uprostred aktívnych povstaleckých nepokojov, avšak rozsiahle násilie, zastrašovanie voličov a volebné podvody vážne spochybnili ich dôveryhodnosť. Voľby sprevádzala nízka účasť a obavy o ich legitimitu.

Voľby v Iraku v roku 2005 sa konali uprostred pretrvávajúceho konfliktu, pričom povstalecké skupiny ohrozovali voličov a útočili na volebné miestnosti. Napriek snahám o zabezpečenie volieb násilie mnohých odradilo od účasti a legitimita volieb zostala sporná.

Podobným otázkam čelila nedávno aj Palestína, na území ktorej sa dlhodobo odohráva izraelsko-palestínsky konflikt. V prípade Gazy boli regionálne voľby v máji 2026 prvými za posledné dve dekády a prebiehali aj v zónach aktívnych bojov. Aj v tomto prípade však bola legitimita volieb sporná vzhľadom na špecifickú situáciu na palestínskych územiach.

IDEA upozorňuje, že konanie volieb počas vojny prináša viacero vážnych rizík. V oblastiach aktívneho konfliktu môžu byť voliči, kandidáti aj volební úradníci vystavení bezpečnostným hrozbám. Vojna zároveň spôsobuje presídlenie veľkého počtu ľudí, čo komplikuje prístup k volebným lístkom aj možnosť spravodlivej účasti na hlasovaní. Problémom sú aj obmedzenia politických slobôd, keďže stanné právo a mimoriadne opatrenia môžu zasahovať do slobody médií, politickej súťaže či činnosti opozície. Voľby v čase vojny sú navyše zraniteľnejšie voči zahraničnému zasahovaniu a ich organizáciu sťažujú logistické a administratívne prekážky. V takýchto podmienkach preto vznikajú pochybnosti o legitimite a dôveryhodnosti volieb.