Ukrajina garantuje používanie jazykov národnostných menšín a ich práva v ústave. V roku 2019 bol prijatý jazykový zákon, na základe ktorého je ukrajinčina jediným úradným jazykom, ktorý má výhradné postavenie vo viacerých sférach kultúrneho života. Zákon kritizovala okrem iného Benátska komisia, ktorá upozornila, že môže zasahovať do práv menšinového obyvateľstva. Spomínaný zákon sa však nevzťahuje na súkromnú konverzáciu, v ktorej môžu obyvatelia používať akýkoľvek jazyk. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Podľa článku 10 ukrajinskej ústavy zaručuje Ukrajina slobodný rozvoj, používanie a ochranu ruštiny a iných jazykov národnostných menšín Ukrajiny. Tento článok zároveň stanovuje ukrajinčinu ako štátny jazyk, ktorého rozvoj a fungovanie sa má podporovať na celom území krajiny vo všetkých sférach spoločenského života.

V roku 2012 ukrajinský parlament schválil tzv. Kivalovov-Kolesničenkov jazykový zákon, ktorý umožnil používanie jazyka na úradný styk, ak minimálne 10% obyvateľov daného regiónu označilo tento jazyk ako materinský. Na základe tohto zákona sa stali tzv. „regionálnymi jazykmi” ruština, rumunčina, moldavčina a maďarčina. Prijatie zákona sprevádzali fyzické potýčky v parlamente a protesty obyvateľstva.

Po Euromajdane a úteku prezidenta Janukoviča do Ruska v roku 2014 ukrajinský parlament odhlasoval zrušenie sporného zákona, avšak prezident Porošenko zrušenie zákona nepodpísal, takže predpis zostal v platnosti. V roku 2018 však Ústavný súd tento zákon vyhlásil za protiústavný.

Ukrajinský parlament prijal v roku 2019 nový zákon, podľa ktorého sa stala jediným úradným jazykom ukrajinčina. Zároveň mal tento zákon zabezpečovať výhradné postavenie ukrajinčiny v rôznych sférach verejného života. Výnimkami zo zákona sú súkromné konverzácie či náboženské obrady.

Prijatie nového zákona kritizovali predstavitelia Ruska aj Maďarska. Podľa predstaviteľov Moskvy dokument predstavuje “násilnú ukrajinizáciu”. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ho označil za neakceptovateľný a porušujúci práva maďarskej komunity. 

Kriticky sa k zákonu stavali aj niektoré medzinárodné organizácie. Podľa Benátskej komisie Rady Európy týmto zákonom Ukrajina nedosiahla rovnováhu medzi posilnením ukrajinského jazyka a ochranou jazykových práv menšín. Obavy z možnej diskriminácie menšinového obyvateľstva na základe tohto zákona vyjadrila aj organizácia Human Rights Watch.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žilo na Ukrajine 156 600 obyvateľov maďarskej národnosti, čo predstavovalo 0,3 % celkového obyvateľstva krajiny. Výrazná väčšina z nich (151 500) žila v Zakarpatskej oblasti, kde maďarská menšina tvorila 12,1 % obyvateľstva. Na Ukrajine sú aj školy s vyučovaním v maďarskom jazyku.