Neexistuje ani jedno rozhodnutie súdov, Ústavného súdu alebo Najvyššieho súdu o tom, že by Čurillovci konali nezákonne. Skupina policajtov okolo Jána Čurillu je síce obvinená v dvoch prípadoch, ani v jednom však zatiaľ nepadol rozsudok. Čurillovci už v minulosti v niekoľkých prípadoch neuspeli na Najvyššom súde a Ústavnom súde, išlo však najmä o procesné veci a ani jedna z inštitúcií nekonštatovala porušenie zákona zo strany Čurillovcov. Status chráneného oznamovateľa udelila Čurillovcom špeciálna prokuratúra, nie Úrad na ochranu oznamovateľov, ako tvrdí Kaliňák. Zároveň ju nedostali kvôli kauze, ktorú vyšetrujú, ale kvôli prípadu, kde figurujú ako aktéri sporu. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý.

Nezákonné konanie

Každá z Kaliňákom menovaných inštitúcií (súdy, Ústavný súd, Najvyšší súd aj Generálna prokuratúra) už v minulosti rozhodla v neprospech Čurillovcov. Ani v jednom prípade však nešlo o to, že by Čurillovci konali nezákonne.

V auguste 2024 Čurillovci neuspeli na Ústavnom súde so sťažnosťou na zákonnosť odpočúvania ich kancelárií. Ústavný súd vtedy skonštatoval, že nie je v jeho kompetencii skúmať zákonnosť nahrávok, ktoré sú súčasťou trestného procesu, a že takúto kompetenciu má len príslušný súd rozhodujúci o prípade (.pdf, s. 3).

V januári 2025 policajti neuspeli na Najvyššom súde s dovolaním na rozhodnutia krajských súdov vo veci pozbavenia výkonu služby ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Išlo tu o to, či sa Čurillovci môžu vrátiť do práce. Súd sa dovolaním vôbec nezaoberal, pretože ho označil ako neprípustné. Podľa riaditeľky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej môžu o danej veci podľa existujúcej judikatúry rozhodovať iba správne súdy.

V novembri 2025 Generálna prokuratúra zamietla návrh Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Ľubomíra Daňka a Michala Šúreka na postup podľa paragrafu 363. Táto štvorica je obvinená policajnou inšpekciou vo veci tzv. technických spisov - policajti mali skrývať výpovede spolupracujúcich svedkov, čím mali obmedzovať právo na obhajobu.

Podľa hovorkyne Generálnej prokuratúry Zuzany Drobovej „v aktuálnom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver o dôvodnosti trestného stíhania obvinených pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom“. To však nutne neznamená, že Čurillovci sa daného trestného činu dopustili, iba to, že v súčasnom štádiu prípadu Generálna prokuratúra považuje stíhanie za dôvodné. 

Neexistuje však žiaden právoplatný výrok súdu, ktorý by svedčil o tom, že by Čurillovci konali nezákonne. Viaceré obvinenia boli zrušené, vo veci technických spisov zatiaľ nebola podaná obžaloba a v jednom prípade sa čaká na prebehnutie súdneho procesu.

Status oznamovateľa

Podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti môže o status chráneného oznamovateľa požiadať osoba, ktorá urobí kvalifikované oznámenie - teda „oznámenie, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa”. 

Skupina tzv. Čurillovcov získala status chránených oznamovateľov v októbri 2023. Udelila im ho špeciálna prokuratúra na základe ich žiadosti o ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Celkovo tento status na základe žiadosti získalo asi pätnásť ľudí.

Úrad na ochranu oznamovateľov pri udelení statusu nezohral žiadnu rolu. Sám totiž nemá právomoc udeľovať ochranu - to zo zákona môže urobiť iba prokuratúra. Minister Kaliňák teda nehovorí pravdu, keď tvrdí, že skupine okolo Jána Čurillu udelil ochranu tento úrad.

Čurillovci vo svojej žiadosti o ochranu poukázali na kauzu Rozuzlenie. V nej malo ísť o organizovanú zločineckú skupinu na čele s podnikateľom Petrom Koščom, ktorá mala za cieľ čurillovcov diskreditovať. Čurillovci tvrdili, že informácie, ktoré poskytnú, môžu napomôcť vyšetreniu tejto kauzy.

Už v roku 2023 sa objavovala kritika udelenia statusu chráneného oznamovateľa a tvrdenia, že išlo o účelové rozhodnutie. Vtedajší predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini povedal, že cieľom zákona nemôže byť, „aby sa jeho zneužitím dva dni po voľbách zabetónovala celá skupina ľudí vo svojich funkciách”, pričom úlohou Čurillovcov podľa neho bolo korupciu vyšetrovať, a nie oznamovať. Ako však vysvetľoval právny zástupca Čurillovcov Peter Kubina, Čurillovci kauzu Rozuzlenie vyšetrovať nemohli, pretože v nej sami figurujú ako aktéri. Ich jedinou možnosťou tak bolo na podozrenia poukázať.