V súčasnosti sa hodnota verejného dlhu Slovenska pohybuje pod hranicou 60 %. V roku 2022 dosiahol dlh hodnotu 57,8 % HDP a pre tento rok ho Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje na úrovni 56,7 %. Aj keď RRZ upozorňuje, že by mohol hrubý verejný dlh vzrásť až na úroveň 69,8%, ide sa o scenár, ktorý by nastal až v roku 2027, ak by neboli prijaté konsolidačné opatrenia. Výrok Tomáša Tarabu preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

Podľa štatistického úradu dlh verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2022 dosiahol úroveň 63,38 miliardy eur, čo zodpovedalo 57,80 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje tohtoročnú hodnotu verejného dlhu na úrovni 56,7 % HDP. 

Rozpočtová rada však upozorňuje, že bez konsolidačných opatrení by mohol v roku 2027 hrubý verejný dlh vzrásť až na úroveň 69,8% a čistý dlh verejnej správy by mohol dosiahnuť hodnotu až 63,9%. V porovnaní so súčasnými hodnotami ide pri hrubom dlhu o navýšenie o 13,1% a pri čistom dlhu o rovných 15%.

Pokiaľ ide o iné krajiny v rámci EÚ, tak k 1. štvrťroku 2023 malo 6 krajín vládny dlh v porovnaní s HDP nad úrovňou 100%. Podľa štatistík z Eurostatu (pdf.) je najzadĺženejšou krajinou v EÚ stále Grécko s úrovňou dlhu 168,3% HDP. Nasleduje Taliansko (143,5% HDP), Portugalsko (113,8% HDP), Španielsko (112,8% HDP), Francúzsko (112,4% HDP) a Belgicko (107,4% HDP).