Žiadna zo súčasných koaličných strán, teda Smer-SD, Hlas-SD ani SNS, nemala vo svojom programe do parlamentných volieb 2023 uvedený zámer zrušiť špeciálnu prokuratúru. Hoci sa kritika voči Úradu špeciálnej prokuratúry počas predvolebnej kampane objavovala, tak výzva k jeho zrušeniu nebola priamo súčasťou volebných programov jednotlivých koaličných strán, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Predseda strany Smer Robert Fico sa polrok pred voľbami vo februári 2023 vyjadril, že ak bude strana Smer vo vláde, nemá v pláne Úrad špeciálnej prokuratúry zrušiť. Zároveň ale dodal, že na jeho čele musí skončiť Daniel Lipšic a niektorí sudcovia, pričom ako príklad uviedol Juraja Klimenta.

V septembri 2023 zverejnil Rozhlas a televízia Slovenska predvolebnú anketu, v ktorej sa kandidujúce strany vyjadrili ku otázke zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Strana Smer-SSD ako odpoveď na otázku: „Presadzovali by ste zmenu vo fungovaní Špecializovaného trestného súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry?” uviedla: „Tieto inštitúcie by mali byť podľa nás čo najskôr zrušené zákonom, a ich agenda presunutá do štandardného systému súdov a prokuratúry, kde dnes existujú efektívne nástroje kontroly.” Rovnakú požiadavku strana Smer-SD neuvádzala vo svojom programe. 

Za stranu Hlas-SD sa v ankete na rovnakú otázku vyjadril súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nasledovne: „Dozrel čas na odbornú diskusiu o fungovaní celého systému trestného práva na Slovensku, vrátane jeho inštitúcií. Je na odborníkoch, aby dospeli k záveru, či špeciálny súd i špeciálna prokuratúra plnia svoje pôvodné ciele v boji s organizovaným zločinom.”

Po voľbách Robert Fico pokračoval v apeloch na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a taktiež uviedol, že úrad sa už nedá opraviť. Daniel Lipšic v reakcii na tieto vyjadrenie sľúbil, že z funkcie špeciálneho prokurátora odstúpi, ak vláda Slovenskej republiky zachová samotný úrad. Špeciálna prokuratúra bola zrušená v marci 2023 v rámci novely Trestného zákona, ktorá prešla v skrátenom legislatívnom konaní.