Ministri členských krajín EÚ schválili v polovici mája 2024 nový pakt o migrácii a azyle, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členské štáty. Reforma migračného systému zavádza mechanizmus solidarity tak, že sa štáty môžu rozhodnúť, či prevezmú žiadateľov o azyl na svoje územie, zaplatia finančný príspevok alebo poskytnú materiálnej podporu štátu zasiahnutému migráciou.  ...

Počas vlád Roberta Fica sa Slovensko umiestňovalo na najvyšších priečkach v počte nahlásených nezrovnalostí v rámci čerpania financií z eurofondov. Viaceré z týchto nezrovnalostí boli vyšetrené a potvrdilo sa pri nich, že išlo o podvody, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.  ...

Podľa údajov Eurostatu sa nad hranicou zadlženosti 85 % HDP nachádza iba šesť členských štátov EÚ. Naopak až 21 štátov dosahuje nižšie zadlženie ako 85 % HDP. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivý....

Na základe nariadenia Fit for 55 každý nový automobil, ktorý príde od roku 2035 na trh, by mal byť CO2 neutrálny. V prípade, ak emisie novoevidovaných vozidiel prekročia stanovenú hodnotu, budú musieť výrobcovia vozidla zaplatiť 95 eur za každý jeden gram CO2/km, ktorý je nad hranicou povolených emisií. Na druhej strane sa toto nariadenie nevzťahuje na už existujúce autá so spaľovacími motormi. Tie tak bude možné využívať, predávať či odkupovať aj naďalej. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. ...

V roku 2013 Európska komisia odmietla zaregistrovať európsku iniciatívu občanov Minority SafePack, ktorá vyzvala EÚ na zlepšenie ochrany národnostných a jazykových menšín a na posilnenie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Všeobecný súd Európskej únie vo februári 2017 toto rozhodnutie zrušil, pretože si Komisia nesplnila povinnosť odôvodniť odmietnutie. Následne Komisia túto iniciatívu zaregistrovala. Po tom, čo iniciatíva úspešne získala potrebný milión podpisov, bola predložená Európskej komisií a rokoval o nej Európsky parlament, ktorý ju podporil. V januári 2021 Komisia oficiálne odpovedala na iniciatívu s tým, že ciele tejto iniciatívy je možné dosiahnuť existujúcimi právnymi predpismi. Preto nepristúpila k prijatiu ďalších právnych aktov. Komisia teda neuviedla dôvody na nezaregistrovanie inicaitívy, ale po tom, čo toto rozhodnutie Všeobecný súd EÚ zrušil a iniciatíva bola úspešná, Komisia sa touto európskou iniciatívou riadne zaoberala a neprijatie právnych krokov odôvodnila. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. ...

Pri hlasovaní o predložených návrhoch Európska únia vo väčšine prípadov funguje na princípe takzvanej kvalifikovanej väčšiny. Existuje však niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie, teda súhlas všetkých členských štátov. Práve pri tomto type hlasovania majú členské krajiny možnosť využiť právo veta. Maďarsko od roku 2023 blokuje vyplatenie peňazí z Európskeho mierového nástroja členským štátom, ktoré Ukrajine poskytli svoju vojenskú techniku a muníciu. Slovensku týmto Maďarsko blokuje vyplatenie peňazí za odovzdanie stíhacích lietadiel typu MiG-29, teda Maďarsko využíva právo veta za účelom dosiahnuť vlastné politické ciele, ktoré nie sú v súlade so záujmami Slovenskej republiky, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.  ...

25. apríla 2023 členské štáty EÚ schválili rozsiahlu reformu trhu s emisiami, s cieľom urýchliť znižovanie uhlíkovej stopy. S cieľom priblížiť sa k cieľu klimatickej neutrality do roku 2050 prijal Európsky parlament a Rada EÚ smernicu o novom systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov - EU ETS2. V rámci tohto systému budú dodávatelia palív povinní kúpiť a odovzdať dostatočne množstvo kvót na pokrytie svojich emisií. Tento systém bude pokrývať emisie vyprodukované v budovách, cestnej doprave a malom priemysle. Poslanci Európskeho parlamentu varovali, že náklady na pokrytie svojich emisií dodávatelia prenesú na spotrebiteľov. V duchu povedaného preto hodnotíme výrok ako pravdivý. ...

Taliansko nesplnilo všetky kritériá, ktoré boli určené ako záväzné pre vstup do Eurozóny. Spolu s Talianskom tieto kritériá pred vyše dvadsiatimi rokmi, kedy bolo euro zavedené ako účtovná mena, tieto kritériá nenaplnila polovica členských štátov, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.  ...

Najvhodnejším ukazovateľom pre porovnávanie ekonomickej úrovne krajín s prihliadnutím na životnú úroveň obyvateľstva je rast hrubého domáceho produktu (HDP) prepočítaný na obyvateľa v takzvanej parite kúpnej sily. Tento ukazovateľ berie do úvahy nielen ekonomický rast prepočítaný na počet obyvateľov, ale aj reálnu kúpnu silu daného obyvateľstva. Slovensko pri vstupe do Európskej únie v roku 2004 bolo na tom v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily lepšie ako ďalšie štyri štáty, ktoré vtedy spolu vstupovali do EÚ, a to Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko. Slovensko sa v rebríčku takisto umiestnilo vyššie ako Rumunsko a Bulharsko, ktoré sa členskými štátmi stali v roku 2007.  ...

Zriadenie bodov prvého kontaktu, ktoré boli Komisiou neskôr označované ako “hotspoty,” bolo v rámci Únie komunikované skôr, než o nich hovoril Richard Sulík. Sulík sa sám vyjadril, že nie je ich autorom, iba tieto riešenia podporuje. O zavedení hotspotov mimo územia EÚ nepanuje zhoda v EÚ. Preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. ...

Lisabonská zmluva priniesla v EÚ mnohé zmeny, okrem iného aj zrušenie práva veta v mnohých oblastiach rozhodovania vrátane migrácie. Robert Fico ako predseda vlády najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente, kde za nu hlasovala aj strana SNS. V prípade jej neschválenia Fico dokonca hrozil svojou demisiou. Lisabonskú zmluvu podpísali lídri EU vrátane Roberta Fica v roku 2007, slovenský parlament však o nej hlasoval až v apríli 2008. Aj napriek tejto nepresnosti hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako ešte pravdivý....

Za návrh nariadenia o sprísnení emisných noriem pre nové osobné a ľahké úžitkové vozidlá v Europarlamente hlasovali slovenské poslankyne strany Smer Roth Neveďalová a Beňová aj poslanci strany PS Hojsík, Wiezik a Šimečka. Následne nariadenie schválila Rada Európskej únie, kde Slovensko hlasovalo za. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý....

V uplynulých rokoch Slovenský pozemkový fond nadobudol pozemky, ktoré patrili občanom maďarskej národnosti, pričom si na ne nárokoval na základe Benešových dekrétov. Prípady takéhoto postupu z Podunajských Biskupíc súvisia s plánovanou výstavbou diaľnic, výrok hodnotime ako pravdivý.  ...

Západné sankcie majú výrazný negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Napriek tomu, že sa nenaplnili niektoré predpovede o rýchlom krachu ekonomiky, z dlhodobého hľadiska sú sankcie pre Rusko problematické. Ruský rubeľ od začiatku vojny oslabil, napriek tomu, že sa jeho kurz snaží ruská centrálna banka udržiavať aj za cenu vysokých úrokových sadzieb. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Ľudia v Rusku čelia vysokej inflácii, nedostatku viacerých tovarov či nedostatku mladej pracovnej sily. Krajina taktiež prišlo aj o značnú časť príjmov z fosílnych palív. Dodávky ropy a plynu do Ázije kompenzujú európsky výpadok len čiastočne, navyše Rusi do týchto krajín predávajú lacnejšie. Výrok Józsefa Berényiho preto hodnotíme ako nepravdivý....

V roku 2004 sa Európska únia (EÚ) rozšírila o 10 členov vrátane Slovenska. Osem nových členských štátov (okrem Malty a Cypru) po prijatí do Únie vstúpilo do takzvaného prechodného obdobia pred otvorením pracovného trhu. V tomto období nové členské štáty neuplatňovali slobodu na voľný pohyb pracovnej sily. Od 1. mája 2011 môžu slovenskí občania voľne pracovať v ktoromkoľvek štáte EÚ. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. ...

Lisabonská zmluva priniesla zásadnú zmenu vo fungovaní práva veta v EÚ. Jeho použitie obmedzila vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné. Robert Fico ako predseda vlády najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente. Za jej ratifikáciu hlasovali takmer všetci poslanci vládnej koalície, ktorú vtedy tvorili strany Smer-SD, SNS a HZDS a svojimi hlasmi im pomohla aj opozičná SMK. Robert Fico dokonca hrozil svojou demisiou v prípade neschválenia zmluvy. Dnes Smer aj SNS patria k výrazným odporcom rušenia práva veta v ďalších oblastiach. Výrok Jaroslava Naďa preto  hodnotíme ako pravdivý. ...

V roku 2022 darovalo Slovensko Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý chránil slovenský vzdušný priestor spolu so stíhačkami typu Mig-29. Tie boli neskôr taktiež vyradené z prevádzky a následne v roku 2023 darované Ukrajine spolu s časťou sovietskeho systému protivzdušnej obrany KUB. Systém S-300 nahradil v roku 2022 systém Patriot, ktorý bol z dôvodu údržby neskôr vystriedaný talianskym systémom SAMP/T Mamba. V marci 2024 Robert Fico ohlásil, že Taliansko svoj systém stiahne. Momentálne teda systém protivzdušnej ochrany, ktorý by pokrýval územie väčšiny Slovenska, nevlastníme. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ...

Už v Biela kniha obrany z roku 2013 popisovala obmenu systému protivzdušnej obrany za jednu z najväčších priorít Armády Slovenskej republiky. Na tento dokument nadviazala v roku 2016 ďalšia Biela kniha, ktorá s výmenou alebo modernizáciou počítala do roku 2020. Výrok Jaroslava Naďa preto hodnotíme ako pravdivý. ...

Špeciálna prokuratúra dohliadala nad ochranou finančných záujmov a slúžila ako spojovací orgán s príslušnými inštitúciami EÚ. V marci 2024 špeciálna prokuratúra zanikla kvôli vládnej novele Trestného zákona. Ani jedna zo strán vládnej koalície, teda Smer-SD, Hlas-SD a SNS, vo svojom volebnom programe nenavrhovala zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. ...

Strana Smer-SD vo svojich volebných programoch nepresadzuje vystúpenie z Európskej únie. Napriek častej kritike strana hovorí o tom, že členstvo Slovenska v EÚ je pre Slovensko nenahraditeľné a odmieta úvahy o vystúpení z tejto organizácie. Naopak odchod z Európskych štruktúr presadzuje strana ĽSNS Mariána Kotlebu. Pred parlamentnými voľbami myšlienku vystúpenia z EÚ presadzovalo aj niekoľko strán a hnutí s nižšími preferenciami, hnutie Republika naše členstvo v organizácii zas podmieňovala zásadnou reformou. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako ešte pravdivý....

Lisabonská zmluva priniesla do EÚ mnohé zmeny, okrem iného aj zrušenie práva veta v mnohých oblastiach rozhodovania Únie. Robert Fico ako hlava štátu najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente, v prípade jej neschválenia dokonca hrozil svojou demisiou. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako pravdivý....

Podiel európskej ekonomiky vo svete klesá. Kým v roku 1980 predstavovalo HDP Európskej únie vyše štvrtinu celosvetového HDP, v roku 2008 sa tento podiel znížil len na 17,35%, teda menej ako „každé šieste euro“. V súčasnosti predstavuje podiel únie na svetovej ekonomiky už len 14,17%, čo je približne sedmina svetovej ekonomiky. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako nepravdivý....

Žiadna zo súčasných koaličných strán, teda Smer-SD, Hlas-SD ani SNS, nemala vo svojom programe do parlamentných volieb 2023 uvedený zámer zrušiť špeciálnu prokuratúru. Hoci sa kritika voči Úradu špeciálnej prokuratúry počas predvolebnej kampane objavovala, tak výzva k jeho zrušeniu nebola priamo súčasťou volebných programov jednotlivých koaličných strán, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. ...

Česká eurokomisárka pre Hodnoty a transparentnosť Věra Jourová sa na konferencii s názvom „20 rokov tvoríme Európu“ vyjadrila, že ak vláda Slovenskej republiky presadí justičnú reformu za zmiernenie korupčnej a ekonomickej trestnej činnosti, Slovensko môže prísť o eurofondy. Ako dôvod uviedla, že táto zmena môže ohroziť právny štát na Slovensku. Jourová kritizovala postup súčasnej vlády, nie súčasnej opozície, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.  ...

Slovensko v marci 2023 darovalo Ukrajine trinásť stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Za všetky darované zbrane si môžeme nárokovať kompenzácie z Európskeho mierového nástroja. Celkovo boli podľa ministerstva zo strany EÚ uznané náklady na pomoc Ukrajine vo výške 460 miliónov eur, presná suma, ktorú za stíhačky Slovensko dostane však nie je známa.  Na vyplatenie peňazí z Európskeho mierového nástroja však stále čakáme, keďže vyplácanie blokuje Maďarsko. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý. ...

Slovensko nikdy nepoužilo právo veta v Európskej rade, ktorá prijíma rozhodnutia jednomyseľne - teda ak jeden z členských štátov nesúhlasí, rozhodnutie sa neprijme. Pri hlasovaní o predložených návrhoch Európska únia vo väčšine oblastí hlasuje v rámci Rady EÚ kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľné prijatie rozhodnutia sa uplatňuje v takzvaných citlivých oblastiach, napríklad v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, daní a prijatia nových členských štátov. Zmena spôsobu hlasovania v Rade EÚ alebo v Európskej rade si vyžaduje zmenu zakladajúcich zmlúv EÚ, s ktorou musia súhlasiť všetky členské štáty, teda jeden z členských štátov takúto zmenu môže vetovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. ...

Strana Smer-SD svoj zámer zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry vyjadrila ešte pred parlamentnými voľbami v septembri 2023. Strana Hlas-SD sa zasadzovala za zmeny či reformu prokuratúry. Predseda strany Hlas Peter Pellegrini v predvolebných debatách hovoril napríklad o možnom začlenení Úradu špeciálnej prokuratúry pod Generálnu prokuratúru. Predstavitelia strany Hlas narozdiel od strany Smer pred voľbami jasne nekomunikovali, že Úrad špeciálnej prokuratúry chcú zrušiť, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. ...

Predmetom korupčného škandálu Európskeho parlamentu z roku 2022 sú podozrenia o prijímaní úplatkov z Kataru, Maroka a Mauritánie, členmi Ligy arabských štátov.  Vyšetrovanie prebieha, jeden z podozrivých europoslancov sa k prijatiu úplatkov priznal. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ...

Začiatkom roka poslal eurokomisár Didier Reynders slovenskej vláde list, v ktorom ju okrem iného informoval o možnej hrozbe straty eurofondov. O liste ako prvý informovali poslanci hnutia Progresívne Slovensko. Reynders aj poslanci za stranu PS sú v rámci európskych politických štruktúr členmi rovnakej frakcie - Renew Europe. Listy od Komisie však mala k dispozícii napríklad aj europoslankyňa Monika Beňová, ktorá nie je členkou tejto ani inej frakcie. Beňová tvrdí, že ministerstvo musela o existencii listov z eurokomisie informovať ona a že bez nej by ich ministerstvo nemalo k dispozícii. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako zavádzajúci. ...

Ukrajinská vláda zaviedla opatrenia, ktorými sa snaží urýchliť návrat potenciálnych vojakov zo zahraničia na Ukrajinu. Poľsko a Litva sa vyjadrili, že by chceli v tejto oblasti Ukrajine pomôcť, Nemecko zas vyhlásilo, že nebude nútiť ukrajinských utečencov slúžiť v ozbrojených silách ani ich deportovať na Ukrajinu. Zároveň nemecký kancelár potvrdil, že Nemecko umožní Ukrajincom ostať na ich území, ak splnia všetky stanovené podmienky. Ani jedna z krajín však nepovedala, že bude ukrajinských utečencov chytať a posielať späť na Ukrajinu, a preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.   ...

Strana Progresívne Slovensko neoznačuje Petra Pellegriniho ako o proruského prezidenta. Vyjadrenie v reklamnom spote strany v znení „Slovensko si zvolilo proruského prezidenta“ odkazuje na mediálnu prezentáciu Petra Pellegriniho po jeho zvolení za prezidenta naprieč svetovými médiami. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. ...

Princíp flexibilnej solidarity predstavilo slovenské predsedníctvo za vlády Roberta Fica už v roku 2016. Tento návrh bol vo veľkej miere podobný tomu, ktorý nedávno definitívne schválili ministri EÚ. Výrok Erika Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý....

Rokovania Európskej rady, ktorej sa účastnia lídri členských štátov, nie sú verejné. Oficiálne záznamy v podobe záverov sa zvyčajne nevyjadrujú menovite k výstupom jednotlivých lídrov, nie je z nich teda možné zistiť, ako jednal Robert Fico. Účastníci jeho zásluhy taktiež nijako nezmieňovali. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. ...

Podľa zistení Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie je 8 % Ukrajincov ochotných vstúpiť do radov ukrajinskej armády. Výsledky prieskumov však nenasvedčujú tvrdeniu, že iba 8 % mužov vo vojenskom veku na Ukrajine chce ďalej bojovať. Z prieskumu KIIS naopak vyplýva, že za najviac realistický scenár ukončenia konfliktu považuje 52 % Ukrajincov úplné obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny vrátane návratu Donbasu a Krymu a 14 % Ukrajincov vníma ako najrealistickejší presun nepriateľských akcií na územie Ruskej federácie. Trpieť vojnu tak dlho, ako bude potrebné, je ochotných až 73 % Ukrajincov. Erik Kaliňák neinterpretuje závery výskumu správne. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. ...