Pri hlasovaní o predložených návrhoch Európska únia vo väčšine prípadov funguje na princípe takzvanej kvalifikovanej väčšiny. Existuje však niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie, teda súhlas všetkých členských štátov. Práve pri tomto type hlasovania majú členské krajiny možnosť využiť právo veta. Maďarsko od roku 2023 blokuje vyplatenie peňazí z Európskeho mierového nástroja členským štátom, ktoré Ukrajine poskytli svoju vojenskú techniku a muníciu. Slovensku týmto Maďarsko blokuje vyplatenie peňazí za odovzdanie stíhacích lietadiel typu MiG-29, teda Maďarsko využíva právo veta za účelom dosiahnuť vlastné politické ciele, ktoré nie sú v súlade so záujmami Slovenskej republiky, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Slovensko v roku 2023 odovzdalo Ukrajine trinásť stíhačiek typu MiG-29 spolu so systémom protivzdušnej obrany S-300 a časťami systému Kub. Európska únia mala Slovensku výmenou za pomoc Ukrajine vyplatiť finančné kompenzácie z takzvaného Európskeho mierového nástroja, ktorý slúži ako fond na podporu bezpečnosti. Peniaze z fondu sa vyplácajú postupne vo forme tranží, pričom vyplatenie poslednej tranže niekoľko mesiacov blokuje Maďarsko. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol, že kvôli blokovaniu poslednej tranže Slovensko zrejme za svoje stíhačky dostane menej peňazí, než sa vlani predpokladalo. 

Právo veta je možné využiť v dvoch inštitúciách EÚ: v Európskej rade, ktorá pozostáva z premiérov alebo prezidentov členských krajín, a v Rade EÚ, ktorú tvoria príslušní ministri a veľvyslanci členských štátov. Európska rada zasadá najmenej štyrikrát ročne v Bruseli. Lídri na samitoch stanovujú politický program EÚ, pričom členovia Európskej rady hlasujú jednomyseľne a majú tak možnosť využiť právo veta.  

O prijatí legislatívnych návrhov spolu s Európskym parlamentom rozhoduje Rada Európskej únie, známa aj ako Rada ministrov alebo len „Rada“. Rozhodnutia prijíma v závislosti od témy buď kvalifikovanou väčšinou alebo jednomyseľne. Potrebuje buď jednoduchú väčšinu (14 členských štátov hlasuje za); kvalifikovanú väčšinu (súhlas 55 % členských štátov, ktoré zastupujú najmenej 65 % obyvateľstva EÚ); alebo jednomyseľné hlasovanie. Jednomyseľnosť sa uplatňuje v citlivých oblastiach, vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, schvaľovanie nových členských štátov, či dane. V prípadoch, kedy schválenie Radou vyžaduje jednomyseľnosť, majú členské štáty takzvané právo veta, pretože ktorýkoľvek štát môže schváleniu zabrániť svojim nesúhlasom.