SaS
V roku 2007, Robert Fico sa vzdal dobrovoľne práva veta v otázkach, a teraz počúvajte, priemyslu, hraničných kontrol, azylovej politiky, energetiky, turizmu, rozpočtu Európskej únie.
Lisabonská zmluva priniesla do EÚ mnohé zmeny, okrem iného aj zrušenie práva veta v mnohých oblastiach rozhodovania Únie. Robert Fico ako hlava štátu najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente, v prípade jej neschválenia dokonca hrozil svojou demisiou. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako pravdivý.
Lisabonská zmluva priniesla zmenu zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ), ktorej cieľom bolo posilniť efektívnosť legitimitu Únie a zlepšiť jej súdržnosť.
Po neúspechu Ústavy pre Európu sa lídri Európskej únie dohodli na zvolaní medzivládnej konferencie, ktorá vypracuje text novej reformnej zmluvy, Rada EÚ následne zvolala medzivládnu konferenciu V Lisabone. Definitívnu dohodu o zmluve dosiahli v októbri 2007 hlavy štátov a vlád EÚ. Zmluvu následne muselo ratifikovať všetkých 27 členských štátov EÚ.
Lisabonská zmluva priniesla viaceré zmeny v inštitucionálnej štruktúre a rozhodovacích právomociach EÚ, zvýšila práva národných parlamentov ale priniesla aj možnosť z EÚ vystúpiť.
Zmluva taktiež zrušila právo veta vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné pri dôležitých rozhodnutiach.
Lisabonská zmluva nanovo zadefinovala tzv. kvalifikovanú väčšinu, podľa ktorej sa v Rade EÚ a v Európskej rade rozhodnutia prijímajú so súhlasom najmenej 55 % členských štátov, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 % populácie EÚ.
Možnosť vetovať návrhy ostala štátom v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či v prípade zmien zmlúv EÚ.
Strana Smer na čele s Robertom Ficom od začiatku Lisabonskú zmluvu podporovala. Fico spoločne s lídrami ďalších členských krajín zmluvu najprv podpísal v Lisabone (v čase od 22:05), následne sa jej podporu snažil presadiť aj v slovenskom parlamente, kde ale narazil na odpor opozičných poslancov. Fico potreboval presvedčiť aj časť opozície, keďže na schválenie zmluvy bolo potrebných 90 hlasov poslancov.
Potrebnú ústavnú napokon väčšinu zaistili okrem vládnych strán aj poslanci SMK. Za Lisabonskú zmluvu okrem Smeru-SD a SMK takmer jednohlasne hlasovali aj poslanci SNS, či vtedajšej HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Robert Fico pri neschválení zmluvy dokonca hrozil demisiou. Ratifikačný proces zavŕšil podpisom prezident Ivan Gašparovič.