Lisabonská zmluva priniesla zásadnú zmenu vo fungovaní práva veta v EÚ. Jeho použitie obmedzila vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné. Robert Fico ako predseda vlády najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente. Za jej ratifikáciu hlasovali takmer všetci poslanci vládnej koalície, ktorú vtedy tvorili strany Smer-SD, SNS a HZDS a svojimi hlasmi im pomohla aj opozičná SMK. Robert Fico dokonca hrozil svojou demisiou v prípade neschválenia zmluvy. Dnes Smer aj SNS patria k výrazným odporcom rušenia práva veta v ďalších oblastiach. Výrok Jaroslava Naďa preto  hodnotíme ako pravdivý.

V decembri 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorá zaviedla zásadnú zmenu vo fungovaní veta členských štátov. Zmluva zrušila právo veta vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné pri dôležitých rozhodnutiach. 

Lisabonská zmluva nanovo zadefinovala tzv. kvalifikovanú väčšinu, podľa ktorej sa v Rade EÚ a v Európskej rade rozhodnutia prijímajú so súhlasom najmenej 55 % členských štátov, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 % populácie EÚ.

Väčšina rozhodnutí EÚ sa tak v súčasnosti vďaka Lisabonskej zmluve prijíma kvalifikovanou väčšinou, možnosť vetovať návrhy ostala štátom v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či v prípade zmien zmlúv EÚ.

Strana Smer na čele s Robertom Ficom od začiatku Lisabonskú zmluvu podporovala. Fico spoločne s lídrami ďalších členských krajín zmluvu najprv podpísal v Lisabone (v čase od 22:05), následne sa jej podporu snažil presadiť aj v slovenskom parlamente, kde ale narazil na odpor opozičných poslancov. Fico vtedy potreboval presvedčiť aj časť opozície, keďže na schválenie zmluvy bolo potrebných 90 hlasov poslancov. 

Potrebnú ústavnú napokon väčšinu zaistili okrem vládnych strán aj poslanci SMK. Za Lisabonskú zmluvu okrem Smeru-SD a SMK takmer jednohlasne hlasovali aj poslanci SNS, či vtedajšej HZDS. Robert Fico pri neschválení zmluvy dokonca hrozil demisiou. Ratifikačný proces zavŕšil podpisom prezident Ivan Gašparovič. 

Lisabonská zmluva okrem zrušenie práva veta v niekorých oblastiach priniesla aj viaceré zmeny v inštitucionálnej štruktúre a rozhodovacích právomociach EÚ, zvýšila práva národných parlamentov ale priniesla aj možnosť z EÚ vystúpiť.

Dnes patria predstavitelia SNS a Smeru k hlasným odporcom vzdania sa práva veta v ďalších oblastiach. Andrej Danko uviedol, že je proti tomu, aby sa o vzdaní sa práva veta čo i len uvažovalo. 

Robert Fico uviedol, že zrušenie práva veta členským štátom pri hlasovaniach v zásadných zahraničnopolitických otázkach v Európskej únii by pre Slovensko znamenalo výrazné oslabenie jeho medzinárodného postavenia. Neskôr zas zrušenie práva veta označil za začiatok konca EÚ.