Lisabonská zmluva priniesla v EÚ mnohé zmeny, okrem iného aj zrušenie práva veta v mnohých oblastiach rozhodovania vrátane migrácie. Robert Fico ako predseda vlády najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente, kde za nu hlasovala aj strana SNS. V prípade jej neschválenia Fico dokonca hrozil svojou demisiou. Lisabonskú zmluvu podpísali lídri EU vrátane Roberta Fica v roku 2007, slovenský parlament však o nej hlasoval až v apríli 2008. Aj napriek tejto nepresnosti hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako ešte pravdivý.

Lisabonská zmluva priniesla zmenu zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ), ktorej cieľom bolo posilniť efektívnosť legitimitu Únie a zlepšiť jej súdržnosť.

Po neúspechu Ústavy pre Európu sa lídri Európskej únie dohodli na zvolaní medzivládnej konferencie, ktorá vypracuje text novej reformnej zmluvy, Rada EÚ následne zvolala medzivládnu konferenciu V Lisabone. Definitívnu dohodu o jej podobe dosiahli v októbri 2007 hlavy štátov a vlád EÚ. Zmluvu následne muselo ratifikovať všetkých 27 členských štátov EÚ.

Lisabonská zmluva priniesla viaceré zmeny v inštitucionálnej štruktúre a rozhodovacích právomociach EÚ, zvýšila práva národných parlamentov ale priniesla aj možnosť z EÚ vystúpiť.

Zmluva taktiež zrušila právo veta vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné pri dôležitých rozhodnutiach. 

Lisabonská zmluva nanovo zadefinovala tzv. kvalifikovanú väčšinu, podľa ktorej sa v Rade EÚ a v Európskej rade rozhodnutia prijímajú so súhlasom najmenej 55 % členských štátov, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 % populácie EÚ. 

Zmluva zvýšila počet oblastí, v ktorých sa má rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, o približne o 40, medzi ne patrili aj opatrenia týkajúce sa kontrol na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva. Možnosť vetovať návrhy ostala štátom v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či v prípade zmien zmlúv EÚ.

Strana Smer na čele s Robertom Ficom od začiatku Lisabonskú zmluvu podporovala. Fico spoločne s lídrami ďalších členských krajín zmluvu najprv v decembri 2007 podpísal v Lisabone (v čase od 22:05), následne sa jej podporu snažil presadiť aj v slovenskom parlamente, kde ale narazil na odpor opozície. Fico potreboval presvedčiť aj časť opozičných poslancov, keďže na schválenie zmluvy bolo potrebných 90 hlasov. 

Potrebnú ústavnú napokon väčšinu zaistili okrem vládnych strán aj poslanci SMK. Za Lisabonskú zmluvu 10. apríla 2008 okrem Smeru-SD a SMK takmer jednohlasne hlasovali aj poslanci SNS, či vtedajšej HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Robert Fico pri neschválení zmluvy dokonca hrozil demisiou. Ratifikačný proces zavŕšil svojim podpisom prezident Ivan Gašparovič.

Oprava z 17. 6. 2024: Upravili sme informáciu, že o Lisabonskej zmluve hlasovala NRSR až v apríli 2008. Napriek tomu sme hodnotenie výroku nezmenili a ponechali ho ako pravdivý výrok.