Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Napriek tomu, že sa nenaplnili niektoré predpovede o rýchlom krachu ekonomiky, z dlhodobého hľadiska sú sankcie pre Rusko problematické. Ruský rubeľ od začiatku vojny oslabil, napriek tomu, že sa jeho kurz snaží ruská centrálna banka udržiavať aj za cenu vysokých úrokových sadzieb. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Ľudia v Rusku čelia vysokej inflácii, nedostatku viacerých tovarov či nedostatku mladej pracovnej sily. Krajina taktiež prišlo aj o značnú časť príjmov z fosílnych palív. Dodávky ropy a plynu do Ázije kompenzujú európsky výpadok len čiastočne, navyše Rusi do týchto krajín predávajú lacnejšie. Výrok Józsefa Berényiho preto hodnotíme ako nepravdivý.

Európska Únia uvalila na Rusko už niekoľko balíkov sankcií a v súčasnosti pracuje v poradí už na 14.  balíku. Sankcie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. Cieľom sankčných opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň. 

Kvôli exportným reštrikciám zo strany EÚ a ďalších západných štátov chýba v Ruskej federácii zhruba tretina produktov, na ktoré sa sankcie vzťahujú. 

Napriek sankciám sa však ruská ekonomika nezosypala, ako na začiatku niektorí analytici predpokladali. 

Západné sankcie však bránili výrobe mnohých tovarov v Rusku a viedli k prehĺbeniu rozpočtového deficitu. Účinok sankcií je citeľný napríklad v sektore výroby automobilov, v ktorom sa výroba na jar 2022 prepadla o takmer 90 % v porovnaní s úrovňou pred inváziou a odvtedy sa zotavila len čiastočne. Podobné poklesy výroby zaznamenali aj oblasť výroby elektroniky a strojov. 

Celková výrobná produkcia však klesla relatívne málo. Dôvodom je najmä to, že mnohé odvetvia, ktorých produkty sa používajú vo vojne – napríklad hutníctvo, textil a zdravotnícky tovar – zaznamenali veľký nárast výroby. 

V EÚ a ďalších krajinách G7 je zablokovaných 300 miliárd EUR rezerv ruskej centrálnej banky.

Podľa západných ekonómov nie je vývoj ruskej ekonomiky dlhodobo neudržateľný a aj ruské nezávislé zdroje hovoria o poklese životnej úrovne bežných ľudí, ktorí trpia vysokou infláciou.

Ako sa menil kurz rubľa

Po ruskej invázii na Ukrajinu uvalili západné štáty na Rusko viacero balíčkov sankcií. V dôsledku nich začal rubeľ oslabovať a v marci 2022 sa prepadol až na hranicu 144 rubľov za jedno euro. Neskôr v tom istom roku sa vrátil na predvojnovú úroveň, tento rast bol však spôsobený umelým posilňovaním. Pred inváziou na Ukrajinu pritom stálo jedno euro 85,38 ruských rubľov a pred anexiou Krymu sa kurz rubľa voči euru dlhodobo držal na úrovni okolo 40 rubľov za euro.

Po krátkej stabilizácii začal rubeľ opäť oslabovať a v auguste minulého roka sa prepadol na 17-mesačné minimum, keď sa vymieňal pri kurze 110,44 RUB/EUR. Ku dňu 3. 6. 2024 bol výmenný kurz 98,1 rubľov za 1 euro. 

Ruská centrálna banka sa snaží udržiavať kurz rubľa na nižšej úrovni aj za cenu zvyšovania základnej úrokovej miery. Bezprostredne po začiatku invázie centrálna banka základný úrok viac ako zdvojnásobila a zvýšila ho až na 20%, aby zmiernila odliv kapitálu a podporila finančnú stabilitu. Následne ruská centrálna banka základnú úrokovú sadzbu znížila, ale od leta 2023 bola nútená ju opätovne zvyšovať. V decembri 2023 stanovila ruská centrálna banka základnú úrokovú sadzbu až na hodnotu  16%, na ktorej je dodnes. Vyššia úroková sadzba pritom vo všeobecnosti spomaľuje ekonomický rast.

Stav ekonomiky

V Rusku v decembri 2023 podľa oficiálnych štatistík dosiahla inflácia 7,4 %, Pre porovnanie, v štátoch EÚ bola v tomto období miera inflácie na úrovni 2,9%. Podľa moskovského výskumného inštitútu Romir dosahovala inflácia až 23%. 

Podľa aktuálnych údajov z apríla 2024 bola inflácia v Rusku na úrovni 7,8 %, oproti tomu inflácia v štátoch EÚ dosiahla hodnotu 2,6 %.

V roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 už rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Rast ruskej ekonomiky je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením a vojnovou produkciou. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EU o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,4% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 1,6 % HDP.

Napriek porovnateľným hodnotám rastu HDP je rozdiel najmä v kvalite ruskej a európskej ekonomiky. Pod rast ruského HDP sa podľa šéfky Medzinárodného menového fondu (IMF) podpísali najmä štátne zákazky pre vojnou poháňaný zbrojársky priemysel. To však maskuje problémy krajiny, ktoré sa prejavujú v zhoršovaní životnej úrovne obyvateľstva.

Ekonomický rast ťahajú v Rusku zo značnej časti výdavky na obranu, ktoré sa podľa agentúry Bloomberg od roku 2021 viac než zdvojnásobili. Výdavky na obranu by mali v budúcnosti tvoriť až 30% výdavkov federálneho rozpočtu alebo 6% HDP. 

V dôsledku mobilizácie značnej časti produktívneho obyvateľstva je v ruských fabrikách nedostatok pracovníkov. 

Podľa IMF rastové možnosti Ruska zhoršuje odstrihnutie krajiny od medzinárodného finančného systému, sťažený prístup k technológiám a únik najkvalifikovanejších ľudí do zahraničia. Tieto faktory zapríčinia, že v budúcnosti bude mať ekonomika v Rusku problémy.

Pred vojnou vláda ešte hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Rusko z fondu národného bohatstva minulo kvôli vojne už 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu. Výdavky Ruska na národnú obranu a bezpečnosť sa v roku 2023 v porovnaní s rokom 2021 zvýšili o 60%. 

Vývoz ropy a plynu

Vývoz ruského plynu a ropy do Číny a iných krajín síce stúpol, avšak tento objem nenahradil celkové dodávky do Európy. Nižšia je taktiež cena, za ktorú Rusko na ázijské trhy fosílne palivá dodáva. 

Rusku klesli príjmy z vývozu fosílnych palív o 37%. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu presahovali miliardu eur denne, v decembri 2023 klesli na 640 miliónov eur denne. Konštatuje to vládny Inštitút pre stratégie a analýzy na základe dát think tanku Centre for Research on Energy and Clean Air.

Pred inváziou Ruska na Ukrajinu bola EÚ hlavným dovozcom ruských surovín a palív, keď na ňu pripadalo 63 % príjmov z ruského vývozu. Po invázii klesli platby od EÚ na úroveň 13 % príjmov z ruského vývozu. 

Pred inváziou vyvážalo Rusko do EÚ približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu . V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), na EÚ pripadá len 7 %. 

Nielenže dodávky do ázijských krajín plnohodnotne nevykompenzovali dodávky do Európy, cena za tieto dodávky je aj podstatne nižšia. Z dokumentu ruskej vlády, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters, vyplýva, že Rusko očakáva, že bude predávať plyn Číne takmer za polovičnú cenu v porovnaní s Európou. Cena ruského plynu pre Čínu bude v nasledujúcich rokoch, podľa dokumentu, neustále klesať a bude oveľa nižšia v porovnaní s cenou, za ktorú Moskva predáva plyn do Európy.

Vyjadrenie Józsefa Berényiho pre Demagog.sk z 5. 6. 2024:

"Pri hodnotení tohto či hospodárske sankcie voči Rusku priniesli patričný účinok treba vychádzať z definície EÚ, podľa ktorej cieľom hospodárskych sankcií je spôsobiť Rusku vážne dôsledky za jeho konanie a účinne zmariť schopnosť Ruska pokračovať v agresii. Podľa mňa, vychádzajúc z informácií z otvorených zdrojov a opierajúc o hodnotenie odborníkov, podľa doterajších skúseností, priebehu a stavu vojny, sankcie zavedená voči Rusku po agresii na Ukrajinu nedosiahli pôvodný a plánovaný cieľ. Sankcie neprinútili Rusko, aby zmenilo svoju politiku voči Ukrajine a ani to, aby sa vzdalo svojich geopolitických cieľov a nedosiahli ani to aby došlo k zmene vnútropolitickej situácie v Rusku. (https://standard.sk/47548/protiruske-sankcie-europski-politici-hraju-zlu-hru-s-peknou-tvarou), https://wiiw.ac.at/russian-expert-west-will-not-stop-russia-with-sanctions-n-555.html, )

Teda ak vychádzame zo základnej definície EÚ - hospodárske sankcie by mali prinútiť Rusko, aby nemohlo pokračovať v agresii voči Ukrajine. Aký je však reálny stav v súčasnosti. Rusko nebolo prinútené kvôli sankciám ustúpiť a ruské hospodárstvo sa prispôsobilo k vojne. Argumenty o tom, že HDP, hospodársky výkon a veľkosť ekonomiky Ruska je oveľa nižšie ako napríklad najbohatších krajín G7 platí. Západné ekonomiky sú vyspelejšie aj vďaka dominancie sektoru služieb. Z hľadiska výrobných priemyselných kapacít to už tak celkom neplatí. Vo vojne však veľká priemyselná základňa predstavuje veľkú výhodu, pretože rýchlosť, ktorou krajina dokáže vyrábať zbrane (ako aj to, že koľko zbraní), je kľúčovým faktorom v boji. V čase vojny, prebiehajúcej deglobalizácie a posilňovania autarchických tendencií vo svetovom hospodárstve surovinovo-výrobná/priemyselná základňa sú kľúčové. Najväčšie produkčne/výrobné kapacity v Európe má Nemecko, pričom výroba predstavuje štvrtinu jeho HDP. Rusko v roku 2023 predbehlo Nemecko a stalo sa piatou najväčšou ekonomikou na svete z hľadiska PPP, čo lepšie vystihuje výhody výrobnej kapacity. (Zdroj)

Vojna v Ukrajine je vojnou materiálnou (war of attrition), teda podľa súčasného stavu väčšiu šancu na výhru môže mať tá strana, ktorá produkuje viac zbraní, vojenského materiálu, munície teda. Rozhodujúce pri tom nie je množstvo peňazí, HDP a atď. ale koľko vecí potrebné k vedeniu vojny dokáže strana vyprodukovať. Rusko chápe vojnu proti Ukrajine ako existenčnú , ktorú vedie proti kolektívnemu západu. Z tohto dôvodu v maximálne možnej miere k tomu aj prispôsobilo svoju ekonomiku, zvýšilo vojenskú výrobu, aby dokázalo viesť vojnu v Ukrajine.(Zdroj)

Napríklad v súčasnosti Rusko za rok dokáže vyprodukovať asi 3 krát toľko delostreleckých granátov ako západné krajiny spolu. K tomuto samozrejme je potrebné pripočítať granáty dodávané Rusku Severnou Kóreou (cca 1 mil. ks) a Iránom.  (Pozn.: 80% všetkých zranení vo vojne v Ukrajine boli zapríčinené na obidvoch stranách práve delostreleckými granátmi). Rusko dokázalo masívne zvýšiť aj svoje kapacity na výrobu balistických rakiet (napr. Iskander-M zo 7 na 30 mesačne, rakiet typu Kh-101 zo cca 30 na cca 115 mesačne). Suma sumárum aj podľa odborníkov Ukrajina a jej západní podporovatelia sa v treťom roku vojny stále snažia udržať krok s výhodami Ruska v počte vojakov a zbraní. Rusko napriek pôvodnej prevahe v kvalite západných zbraní zmenšuje aj kvalitatívnu priepasť. USA a spojenci, európske krajiny by mali urobiť viac pre zvýšenie produkcie obrannej vvýroby aby udržali krok s ruskou vojnovou produkciou. (Zdroj) 
Zatiaľ to tak nie je. Na záver tejto časti by som parafrázoval len jedno ukrajinské príslovie. Nevestu nevykrúca ten, kto má najviac peňazí, najsilnejší , najmúdrejší, ale ten kto najviac platil. 

Z tohto dôvodu hovoriť o politických alebo ekonomických úspechoch dosiahnutých voči Rusku v dôsledku hospodárskych sankcií je veľmi otázne, ale pripúšťam, že na to môže mať každý svoj názor. V každom prípade by som podporil vecnú a otvorenú verejnú diskusiu o vojne a dopade sankcií. "