Počas vlád Roberta Fica sa Slovensko umiestňovalo na najvyšších priečkach v počte nahlásených nezrovnalostí v rámci čerpania financií z eurofondov. Viaceré z týchto nezrovnalostí boli vyšetrené a potvrdilo sa pri nich, že išlo o podvody, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Čerpanie fondov Európskej únie členskými štátmi a možné podvody proti finančným záujmom Európskej únie kontrolujú dva nezávislé orgány - Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európska prokuratúra (EPPO). OLAF každoročne vydáva report, kde zaznamenáva nahlásené podvodné nezrovnalosti v priamych platbách jednotlivých členských štátov. Slovensko sa v tomto rebríčku dlhodobo pohybuje vysoko, a patrí medzi krajiny s najmenej efektívnym využívaním eurofondov. 

V programovom období 2014 - 2020, čo je obdobie, ktoré približne kopíruje obdobie vlád Roberta Fica v rokoch 2012 - 2020, predstavovali podvodné nezrovnalosti v čerpaní eurofondov 8% z celej sumy investovanej na Slovensku. Priemer EÚ bol v rovnakom období 0,48%. Slovensko sa tak zaradilo na prvé miesto v počte nahlásených nezrovnalostí, pričom Rumunsko, ktoré bolo na druhom mieste, malo nahlásené nezrovnalosti v 2,24% sumy finančného balíka. Jednotlivým podnetom sa následne venujú zmienené kontrolné orgány a vyhodnocujú ich oprávnenosť; neznamená preto, že počet nahlásených nezrovnalostí zrkadlí skutočný objem podvodov. Na Slovensku viacero nahlásených nezrovnalostí však skutočne malo podvodný charakter. 

Napríklad 30. mája 2021 EPPO predložila obžalobu za podvod v oblasti DPH, daňových únikov a Európskeho fondu regionálneho rozvoja spáchaného medzi 2017-2018. Podľa dostupných zdrojov sa malo jednať o nadcenenie strojového zariadenia na získanie finančných prostriedkov EÚ. Špecializovaný trestný súd na Slovensku následne odsúdil dve osoby k výkonu trestu a jednu spoločnosť k zákazu uchádzať sa o financovanie z EÚ. 18. októbra 2023 EPPO podalo obžalobu pre podvody pri projektoch na pestovanie viníc a sadov medzi rokmi 2018-2020.

Podľa OLAF-u bolo v tomto období problémom Slovenska aj nízka schopnosť dotiahnuť vyšetrovanie nahlásených nezrovnalostí ku potvrdeniu alebo odmietnutiu podvodu. V rokoch 2014 - 2018 na Slovensku 75% nahlásení nebolo dostatočne vyšetrených. Podľa EPPO bolo dôvodom aj nedostatočné zaškolenie slovenských policajtov. 

Špecifickým problémom spojeným s čerpaním eurofondov bolo na Slovensku v danom období aj schvaľovanie eurofondov pre takzvané schránkové firmy. Týmto firmám boli v minulosti na Slovensku schválené dotácie napríklad na školstvo a vedu. Minister školstva Peter Plavčan, nominant strany SNS, na základe kritiky spojenej s prerozdeľovaním eurofondov na jeho rezorte v roku 2017 odstúpil z funkcie. 

V roku 2021 Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICKJ) zverejnilo článok, v ktorom informovalo o podvodoch spojených s pandemickou pomocou pre podnikateľov. Pomoc pochádzala z Núdzového fondu v hodnote 1,3 miliardy eur, ktorý bol podporený peniazmi z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. K podvodom došlo prostredníctvom fiktívnych schránkových firiem na Slovensku, a ICJK predpokladá zneužitie 24 miliónov eur. V kauze postupne pribúdajú obvinenia, no prípadu sa zatiaľ nevenujú európske kontrolné orgány. 

Okrem uvedených prípadov bola na Slovensku medializovaná kauza Dobytkár, v ktorej sa vyšetrovateľom podarilo odkryť korupčnú skupinu napojenú na dotácie z Európskej únie poskytované poľnohospodárom skrz Pôdohospodársku platobnú agentúru. NAKA v tejto kauze zadokumentovala výšku úplatkov viac než 10 miliónov eur. V tomto prípade boli európske peniaze prideľované protekčne, na základe poskytnutia úplatku.