DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Kaliňák

SMER-SD

Lenže podľa Ústavy a európskeho dohovoru sa garantuje právo na pokojné zhromaždenie, nie právo na mieste, kde ho mám vykonať. Tzn., štát má dispozíciu s tým, že kde to má byť. Sú krajiny, ktoré majú vyčlenené na to presne stanovené miesta, či sú to parky, námestia, čokoľvek.

30.06.2024
Zavádzajúce

Slovenská ústava a európsky dohovor o ľudských právach garantujú právo na slobodné a pokojné zhromažďovanie, neurčujú miesto konania. Hoci sú v niektorých krajinách obmedzenia týkajúce sa miesta konania zhromaždenia, napríklad v Nemecku, Belgicku alebo v Maďarsku, žiadna krajina EÚ však nemá „vyčlenené na to presne stanovené miesta“ ako tvrdí Kaliňák. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Ústava Slovenskej republiky podľa článku 28 odseku 1 zaručuje právo na pokojné zhromaždenie. Odsek 2 tohto článku uvádza že „podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy“ (.pdf, s. 7-8). 

Podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) má na základe článku 11 každý právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania. Podľa odseku 2 môže byť výkon práv na slobodu zhromažďovania a združovania obmedzený zákonom, ak je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu národnej alebo verejnej bezpečnosti, zdravia, morálky, alebo práv a slobôd iných (.pdf, s. 12).

Spomedzi krajín EÚ Írsko, Luxembursko, Cyprus, Portugalsko a Estónsko uplatňuje právo na slobodu zhromaždenia podľa EDĽP bez dodatočných regulácií.

Všetky krajiny EÚ vyžadujú oznámenie o uskutočnení zhromaždenia. Napríklad oznámenie deň vopred sa vyžaduje v Rakúsku a v Dánsku. Na Malte, v Nemecku, Rumunsku, vo výnimočných prípadoch v Chorvátsku a vo Francúzsku v prípade uskutočnenia zhromaždenia v Paríži, je potrebné oznámenie 48 hodín vopred. Tri dni vopred je oznámenie nevyhnutné v Taliansku, Lotyšsku, Poľsku. Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko a Litva vyžadujú oznámenie päť dní vopred a vo Švédsku je potrebné oznámenie týždeň vopred.  Oznámenie je nevyhnutné tiež v Grécku, Holandsku a na Slovensku

V Slovinsku je na konanie zhromaždenia s otvoreným ohňom alebo predmetmi alebo zariadeniami, ohrozujúcimi životy, zdravie alebo majetok ľudí; alebo zhromaždenia, kde sa očakáva viac ako 3000 účastníkov, potrebné povolenie.

Vo Švédsku je v závislosti od typu udalosti potrebné oznámenie alebo povolenie. Vo väčšine prípadov sa vyžaduje povolenie a polícii je potrebné doručiť oznámenie týždeň vopred.

Vo Fínsku možno demonštráciu usporiadať na námestiach, otvorených priestranstvách, uliciach alebo na inom verejnom mieste, ktoré je na tieto účely vhodné aj bez súhlasu vlastníka alebo držiteľa. Ako vhodné miesto na usporiadanie zhromaždení Fínska polícia uvádza miesta, na ktorých zhromaždenie nenaruší premávku, nebráni v prístupe na verejné priestranstvo alebo nebráni v prístupe napríklad do obchodných priestorov. 

V Maďarsku bola  roku 2018 na základe vládneho návrhu novelizovaná ústava s pomocou hlasov krajne pravicovej strany Jobbik. Doplnenia ústavy sa okrem iného týkali slobody zhromažďovania s pridaním ustanovenia, že „uplatňovanie práva na zhromažďovanie nemôže zahŕňať porušovanie súkromného a rodinného života alebo domova iných.“ Podľa Maďarskej únie občianskych slobôd (HCLU) môže byť na základe tohto znenia ústavy zakázané organizovanie demonštrácií pred súkromnými domami politikov. Šéf kancelárie predsedu vlády Gergely Gulyás sa vyjadril, že návrh mal za cieľ „ukončiť éru organizovania demonštrácií pri súkromných domoch“. Zmenu ústavy kritizoval maďarský europoslanec Niedermüller. Podľa neho by aj demonštrácia organizovaná napríklad na Kossuthovom námestí pred parlamentom mohla byť zakázaná a dodal, že na zrušenie demonštrácie postačí jednotlivec, ktorý by uviedol, že akcia „naruší jeho súkromný dom“.

Belgická ústava stanovuje „právo zhromažďovať sa pokojne a bez zbraní v súlade so zákonmi, ktoré môžu upravovať výkon tohto práva, bez toho, aby ho museli vopred povoliť. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na open-air stretnutia, ktoré úplne podliehajú policajným predpisom.“ Vo všeobecnosti sú open-air stretnutia povolené a zvyčajne sú v sobotu a na určitých verejných priestranstvách v Bruseli zakázané. 

V Chorvátskom Záhrebe „môže každý bez registrácie usporiadať pokojné zhromaždenie a verejný protest na Námestí Francúzskej republiky“. Zákon umožňuje ministrovi vnútra najneskôr 24 hodín pred začiatkom zhromaždenia zakázať aj pokojné zhromaždenie, ak sa „koná na nezákonnom mieste, nebolo včas oznámené alebo existuje dôvodné podozrenie, že by viedlo k priamemu a reálnemu ohrozeniu násilia a iných foriem vážneho porušovania práva a poriadku“. 

V Holandsku zákon umožňuje obecným úradom regulovať zhromaždenia. Starosta je  po prijatí oznámenia oprávnený klásť podmienky, obmedzenia alebo zhromaždenie zakázať. Zákaz možno uložiť „len ak požadované oznámenie nebolo podané včas; požadované podrobnosti neboli poskytnuté včas; vyžaduje si to ochrana zdravia, záujem dopravy alebo boj proti neporiadku alebo jeho predchádzanie“.

V Nemecku sú za určitých podmienok povolené aj spontánne verejné zhromaždenia. Okrem krajných situácií nesmie štát do demonštrácií zasahovať. V prípade ak by bol predpoklad ohrozenia verejnej bezpečnosti alebo poriadku môžu úrady zhromaždenie zakázať. Nebezpečenstvo musí vyplývať z davu, nielen z niektorých účastníkov a musí byť jasne preukázané. Zakázané je nosenie prostriedkov, napríklad masiek, ktoré bránia identifikácii demonštrantov. Demonštrácie alebo verejné zhromaždenia sa nesmú konať v určitej vzdialenosti od zákonodarných orgánov a Ústavného súdu, pokiaľ to nepovolí minister vnútra alebo predseda príslušného orgánu. Úrady môžu takéto podujatia zakázať aj v blízkosti pamätníkov obetiam nacistického režimu, ako je napríklad Pamätník holokaustu v Berlíne.

Španielska vláda v roku 2015 prijala tzv. zákon o bezpečnosti občanov. Zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty do 600 eur za neupovedomenie úradov o uskutočnení demonštrácie na verejných priestranstvách, pokuty do 30 000 eur za protesty vedúce k „vážnemu narušeniu verejnej bezpečnosti“ v blízkosti budovy parlamentu a regionálnej vlády a pokuty vo výške do 600 000 eur za nepovolené protesty v blízkosti kľúčovej infraštruktúry. Demonštranti, ktorí sa odmietnu na žiadosť polície rozísť, môžu byť pokutovaní.

V Poľsku možno slobodu zhromažďovania obmedziť zákonom tam, kde je to nevyhnutné na ochranu národnej alebo verejnej bezpečnosti, na ochranu zdravia, morálky alebo na ochranu práv a slobôd. Rozhodnutia prijímajú miestne orgány v obci, v ktorej sa má zhromaždenie konať. Odvolanie je možné podať primátorovi. Organizátori musia o zhromaždení informovať obec aspoň tri dni vopred. Oznámenie musí obsahovať mená a adresy organizátorov, cieľ a program demonštrácie, jej miesto, dátum a čas a prípadne informácie o trase demonštrácie.

Zákon o zhromaždeniach v Litve výslovne povoľuje, aby sa zhromaždenia konali bez povolenia, hoci organizátori protestov s viac ako desiatimi ľuďmi by mali zhromaždenie vopred oznámiť úradom päť dní vopred. Miestne úrady majú právomoc schváliť alebo odmietnuť žiadosť a môžu tiež určiť alternatívne miesto alebo čas, ak pôvodne navrhované miesto alebo čas nie sú vhodné z dôvodu bezpečnosti alebo verejného poriadku.

V Lotyšsku sa podľa zákona účastníkom počas zhromaždení zakazuje: 1) držať zbrane alebo iné predmety ktorými možno ublížiť na zdraví alebo poškodiť majetok, 2) byť vybavený pasívnymi ochrannými prostriedkami (prilby, pušky, nepriestrelná vesty a pod.), 3) skrývať si tvár, 4) obliekať sa do uniforiem alebo oblečenia na vyjadrenie konkrétnych politických názorov; 5) používanie vlajok, erbov, hymn a symbolov bývalého ZSSR, Lotyšskej SSR a nacistického Nemecka; 6) vykonávanie činov, ktoré sú v rozpore s morálkou; a7) konanie tak, aby ohrozilo účastníkov zhromaždenia alebo bezpečnosť a zdravie iných osôb. 

V niektorých krajinách je na určitých miestach zakázané zhromažďovanie, avšak nie sú žiadne krajiny, ktoré by mali špecificky určené miesta na zhromažďovanie. Výrok je preto zavádzajúci.

Dátum zverejnenia analýzy: 17.07.2024