Zrušenie dôchodkového automatu ako aj zavedenie 13. dôchodkov malo výrazne negatívny vplyv na udržateľnosť verejných financií, čo konštatovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Keďže nová vláda tieto opatrenia zrušila, respektíve znížila ich fiškálny dopad, ich vplyv sa plne nepremietol do celoeurópskych porovnaní. Keďže nevieme určiť, ako by obstáli naše verejné financie v porovnaní s ostatnými štátmi, keby nová vláda tieto opatrenie nezvrátila, hodnotíme výrok Mariána Viskupiča ako neoveriteľný.

V septembri 2019, počas tretej vlády Roberta Fica, parlament novelou zákona o sociálnom poistení zrušil tzv. dôchodkový automat, a  strop na dôchodkový vek stanovil fixne na 64 rokov. Pred novelou sa dôchodkový vek určoval podľa vývoja strednej dĺžky života. Nová vláda následne cez novelu zákona o sociálnom poistení zrušila zastropovanie veku odchodu do penzie a opätovne zaviedla automat.
Vo februári 2020, krátko pred parlamentnými voľbami, vtedajšia koalícia schválila v skrátenom konaní zavedenie 13. dôchodkov, ktoré nahradili vianočný príspevok. Vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová zákon podpísala, no podala návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie ústavnosti tohto zákona, keďže podľa jej názoru neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Z dôvodu straty platnosti právneho predpisu však Ústavný súd konanie zastavil.

Zákon o trinástom dôchodku bol neskôr zmenený novou vládnou koalíciou. Zmena sa týkala najmä jej výšky a transformácie na štátnu sociálnu dávku. 
Výdavky na vyplácanie 13. dôchodkov schválené Smerom pred voľbami mali v roku 2020 dosiahnuť sumu 589 miliónov eur ročne, na 13. dôchodky schválené novou koalíciou pod vedením Igora Matoviča bolo vynaložených 307,5 milióna eur.

Podľa portálu Eurostatat malo Slovensko v štvrtom kvartáli roka 2019, pri výške 48 % HDP, 14. najvyšší dlh zo 27 európskych štátov. Rovnakú pozíciu si zachovalo aj v prvom štvrťroku 2020, keď verejný dlh stúpol na 49 %. V roku 2019 malo Slovensko v rámci štátov EÚ 7. najvyšší deficit verejných financií. 

Podľa analýzy Európskej komisie o Udržateľnosti verejných financií členských krajín bolo Slovensko v roku 2019 v kategórii nízkeho rizika strednodobej fiškálnej udržateľnosti. V analýze sa však zároveň uvádza, že Slovenská ekonomika, ako niekoľko ďalších z EÚ, je zraniteľných kvôli nestálosti ich ekonomík (pdf., s. 130). Analýza predpokladala, že dlh Slovenskej republiky by mal v pomere k hrubému domácemu produktu za rovnakých okolností z dlhodobého hľadiska mierne klesať (pdf., s. 243).

Dokument Európskej komisie bol publikovaný v januári 2020, takže nereflektuje zmeny v 13. dôchodkoch, o ktorých hovorí Viskupič.

V analýze Udržateľnosti verejných financií z roku 2020 však už Slovensko patrilo medzi krajiny s vysokým rizikom strednodobej a dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Analýza spomína, že Slovensko spolu s krajinami ako Belgicko, Španielsko a Slovinsko, čelí významným rizikám z dôvodu zraniteľnosti voči nepriaznivému makrofinančnému vývoju alebo slabším fiškálnym zlepšeniam, než sa predpokladalo. Podľa analýzi dlhodobé fiškálne výzvy sú spojené s rýchlo rastúcimi nákladmi na starnutie obyvateľstva, najmä v oblasti dôchodkov, čo významne prispieva k vysokému riziku verejných financií na Slovensku ​(.pdf s.6 -11).

V rámci hodnotenia rizika fiškálnej udržateľnosti členských štátov sa Slovensko v tomto hodnotení spolu s Poľskom, Rumunskom a Belgickom nachádzalo v pásme vysokého rizika fiškálnej udržateľnosti dlhu a to v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte (.pdf s. 13).

Tabuľka rizika fiškálnej udržateľnosti štátov EÚ. Zdroj: Debt Sustainability Monitor

Monitorovanie a hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky vykonáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe z apríla 2020 konštatovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa výrazne zhoršila už pred pandémiou. Podľa vtedajšieho predsedu rady Ivana Šramka boli hlavným dôvodom zhoršenia zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku. RRZ očakávala, že prijatá legislatíva zvyšujúca výdavky na dôchodky a zároveň postupne silnejúci vplyv starnutia populácie budú významne prispievať k zhoršovaniu hospodárenia rozpočtu už v najbližších rokoch.

Nový predseda RRZ Ján Tóth hovoril o tom, že kritické pre finančnú stabilitu dôchodkov bolo odstránenie dôchodkového automatu pre vek odchodu do dôchodku. „Spolu s 13. dôchodkom a extrémne štedro nastavenou valorizáciou minimálneho dôchodku to vyústilo do zhoršenia ukazovateľa na úrovni 2,5% HDP (t.j. cca 2,5 mld eur). V porovnaní s nastavením z roku 2018 tak dôchodkový systém prišiel o jednu tretinu svojich zdrojov o 50 rokov“, napísal v októbri 2021 Tóth vo svojom blogu.

Podľa ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti bolo Slovensko v decembri 2019 desatinu percenta od 5-percentnej hranice vysokého rizika udržateľnosti verejných financií. Túto hranicu sme následne prekročili vo februári 2020, keď indikátor dlhodobej udržateľnosti dosiahol hodnotu 5,2 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu bola o 50 rokov na úrovni 50% HDP (.pdf s. 28).