Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Nová vláda si z predstavených návrhov konsolidačných opatrení mohla vybrať vzhľadom na ich politické smerovanie. V dokumente navrhli optimálne konsolidovať v priebehu volebného obdobia v celkovej sume okolo 6 miliárd eur. Podľa dokumentu je nevyhnutná fiškálne zodpovedná politika, v inom prípade by sa zvyšovalo riziko bankrotu.

V októbri minulého roka Ódor predstavil balík konsolidačných opatrení zameraných na ozdravenie verejných financií, ktoré ponúkol novej vláde ako nástroj pri zostavovaní štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Ministerstvo financií SR v Návrhu na ozdravenie verejných financií navrhlo plán znižovania deficitu na najbližšie štyri roky. 

Počas predstavenia tohto návrhu bol očakávaný schodok hospodárenia v roku 2023 na úrovni 7 % HDP, čo bolo „najviac v cele Európskej únii“. Dlh a deficit by vplyvom nepriaznivého starnutia populácie mal ďalej rásť, pričom „bez fiškálne zodpovednej reakcie budúcich vlád by sa dlh už do dvoch dekád zdvojnásobil a skončil výraznejšie nad hranicou 100 % HDP. Ide o veľmi prudký nárast zadlženia, výrazne zvyšujúceho riziko bankrotu,“ uvádza sa v úvode dokumentu.

Na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť zníženie deficitu k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh obsahuje takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP,  čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol väčší, ako je optimálne potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na ich politické smerovanie. Ódor návrh prirovnával k lego kockám, ktoré si vláda môže vyskladať, podľa vlastnej potreby. Kocky si aj zobral na tlačovú konferenciu ako vizuálnu pomôcku.

V dokumente je uvedené, že „nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ (.pdf, s. 9).

Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení, ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva či zvýšené odvody z hazardu (.pdf, s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH (.pdf, s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva (.pdf, s. 56-70). 

Na druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe (.pdf, s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta (.pdf, s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku (.pdf, s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov (.pdf, s. 108-121).