Podľa údajov zo Slovenského plynárenského priemyslu za obdobie november 2023 – október 2024 je medziročný pokles spotreby plynu domácností na úrovni 4 %. Tento údaj však v súčasnosti nevieme porovnať s ostatnými krajinami, pretože nám chýbajú aktuálne dáta. 

Eurostat zatiaľ ku decembru 2024 uverejnil v databáze zameranej na spotrebu plynu NRG_CB_GASM len agregované dáta spotreby v priemysle, teplárňach a domácnostiach, preto nie je možné porovnať medziročnú spotrebu domácností so Slovenskom. V disagregovanej databáze NRG_D_HHQ s dátami o spotrebe plynu domácnosťami sú posledné dáta z roku 2022. 

Koncom roka 2023 ministerka hospodárstva Denisa Saková informovala verejnosť, že štát zastropuje ceny domácností pre rok 2024. Náklady spojené s týmto opatrením sa vyšplhali na viac ako tri miliardy eur. V roku 2025 sa predpokladá, že ceny energií opäť vzrastú. O ďalšej energetickej pomoci zo strany vlády avšak doposiaľ nepadlo konečné rozhodnutie.

Vyjadrenie Mariána Viskupiča pre Demagog.sk z 13. 12. 2024:

“Môj výrok treba brať aj v kontexte, v akom bol vyslovený - že stropované a dotované ceny nevytvárajú spotrebiteľské správanie šetriť (čo je x krát overená ekonomická zákonitosť) a tiež v súvislosti so zjavne nepravdivým tvrdením pani ministerky Sakovej, že spotreba plynu v slovenských domácnostiach klesla o medziročne o 500 miliónov metrov kubických. To by pri celkovej spotrebe  lovenských domácností cca 1,9 miliardy metrov kubických, znamenalo zníženie spotreby domácností o viac ako 25%. Ministerka si takto pomýlila celkové zníženie spotreby plynu, ale úspora

spotreby bola dominantne práve v priemysle a nie v domácnostiach. No a zníženie spotreby v priemysle (kde nie je regulovaná cena plynu), bolo spôsobené práve nárastom ceny (vypnuté plynové elektrárne, znížená spotreba Dusla Šala s dôvodu  nekonkurencieschopnosti produktov z dôvodu vysokej ceny). Ak bolo v domácnostiach medziročné zníženie 4% (čo je spôsobené hlavne teplejšou zimou), tak som presvedčený, že v kontexte relácie to stačí na posúdenie výroku za pravdivý aj bez porovnania spotreby so zahraničím.

S medzinárodnými dátami v tejto oblasti je to veľmi náročné - už presne rozdelenie spotreby je náročné aj v rámci jednej krajiny,a nieto ešte aby existovala jednotná metodika pre všetky krajiny. A tiež inak sa dá šetriť v krajine s tuhšími zimami a vyššou celkovou spotrebou, než v nejakej juhoeurópskej krajine s miernejšou zimnou

klímou, kde sú celkové spotrebované množstvá iné. Jednoducho celoeurópske porovnanie by aj tak krívalo na obe nohy.“