SaS
Sme jediná z ôsmich konsolidujúcich krajín eurozóny, ktorá zároveň zvyšuje výdavky. Všetky krajiny, keď konsolidujú, tak nezvyšujú výdavky.
V rámci Eurozóny plánuje v nasledujúcom roku konsolidovať okrem nás ešte 7 ďalších krajín. Slovensko je z nich však jedinou, ktorá plánuje popritom aj zvyšovať výdavky. Výrok Mariána Viskupiča preto hodnotíme ako pravdivý.
V rozpočte pre rok 2025 plánuje znižovať deficit verejných financií v rámci Európskej únie 8 štátov. Okrem Slovenska sú to ešte Francúzsko, Malta, Fínsko, Taliansko, Slovinsko, Nemecko a Grécko. (.pdf)
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2025 počíta s nárastom príjmov o vyše 4,9 miliárd eur, zároveň však z návrhu vyplýva, že stúpnu aj výdavky, a to o 3,7 miliardy eur (.pdf, s. 1). Deficit tak v budúcom roku klesne z 5,8 % na 4,7 % HDP (.pdf, s. 99).
Rozpočtové bilancie krajín eurozóny pre roky 2024 a 2025. Zdroj: NBS, EK
Podobným tempom znižuje svoj deficit aj Francúzsko (zo 6,1 % na 5,0 % ). Malta konsoliduje o 1% (z 4 % na 3 %), a podobne aj Fínsko (z 2,4 % na 1,4 %). Taliansko znižuje deficit o 0,5 % (z 3,8 % na 3,3 %), Slovinsko o 0,3 % (z 2,9 % na 2,6 %), Nemecko o 0,75 % ( z 2,5 % na 1,75 %) a Grécko o 0,4 % (z 1 % na 0,6 %) (.pdf, tabuľka General government budgetary position).
Slovensko je jedinou z týchto krajín, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky. Konštatuje to aj analýza Národnej banky Slovenska (NBS).
„Slovensko je jednou z 8 krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok a to pomerne výrazne. Je však jedinou z nich, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky“, píše sa v analýze (.pdf, s. 2).
NBS taktiež konštatuje, že cielený deficit je stále druhým najvyšším v rámci krajín Eurozóny a že Slovensko má druhú najhoršiu očakávanú rozpočtovú bilanciu za rok 2024, ako aj plánovanú pre rok 2025 (.pdf, s. 2-3).
Z analýzy taktiež vyplýva, že v roku 2025 Maastrichtské kritérium schodku verejných financií v maximálnej výške 3 % HDP spolu so Slovenskom nesplnia už len Francúzsko, Fínsko a Taliansko (.pdf, s. 3).