Slovenská banková asociácia a Národná banka Slovenka upozorňujú na komplikácie súvisiace so zavedením transakčnej dane v súčasnej podobe. Medzi výzvy patrí nedostatočne pripravená legislatíva, vysoké náklady na úpravu systémov a riziko negatívnych dopadov na klientov bánk aj na ekonomiku. Slovenská banková asociácia uvádza, že implementačná doba je pre väčšinu bánk nedostatočná. Pôvodné znenie zákona sa už menilo novelizáciou z 28. novembra 2024. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Slovenská banková asociácia (SBA) v stanovisku k návrhu dane z finančných transakcií vyjadruje vážne obavy týkajúce sa jej zavedenia. Upozorňuje, že príprava návrhu bola sprevádzaná absenciou odbornej diskusie a štúdií dopadov na slovenskú ekonomiku. SBA upozorňuje na to, že implementácia legislatívy si vyžiada rozsiahle investície do informačných systémov a procesov, pričom „polročná implementačná doba (od schválenia zákona) je s ohľadom na komplexnosť problematiky pre väčšinu bánk nedostatočná.“ Táto neprimeraná záťaž môže navyše podľa SBA zvýšiť náklady pre klientov.

Ďalším rizikom je podľa SBA dopad na správanie klientov. Daň motivuje k zvýšenej preferencii hotovosti na úkor bezhotovostných transakcií, čo môže podporiť rozvoj šedej ekonomiky a zvýšiť riziko daňových únikov. Tiež sa predpokladá, že presun časti transakcií mimo finančný sektor zníži očakávaný výnos dane a zvýši tlak na jej sadzbu či rozšírenie základu.

Podľa Vladimíra Dvořáčka, výkonného riaditeľa úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska (NBS), sa transakčná daň v bankovom sektore jednoznačne prejaví nárastom prevádzkových nákladov. Dôvodom je fakt, že banky budú miestom, odkiaľ sa transakčná daň bude odvádzať. Takisto sa im zvýšia jednorazové náklady na úpravu IT systémov. 

Európska centrálna banka (ECB) varuje, že zvýšenie ceny nákladov môže mať za následok zvýšenie ceny a oslabenie dopytu po platobných službách na Slovensku a odklonenie finančných aktivít do iných štátov. 

V prípade, že začnú svoju daňovú povinnosť optimalizovať podniky, môže mať nová daň dosah aj na pokles likvidity bánk, pretože hrozí hromadný výber vkladov v bankách. Konsolidačný balíček tak môže ovplyvniť schopnosť firiem splácať ich dlhy. Podľa NBS  to však banky dokážu ustáť. „Banky majú silné predpoklady zvládnuť v  ďalšom období nové výzvy a byť pritom schopné plynulo financovať ekonomiku,“ uvádza NBS (.pdf, str. 51). 

Dvořáček dodáva, že momentálna situácia v likvidite bánk je priaznivá, pričom dosahujú až 200 percentnú krátkodobú likviditu. To znamená, že ani po zavedení dane by banky nemali začať obmedzovať úverovanie. Podľa NBS dokážu banky zabezpečiť úverovanie ekonomiky aj na 20 mesiacov dopredu.

V rámci konsolidačného balíčka sa však bankám zvýši aj daňovo-odvodové zaťaženie. Správa NBS o finančnej stabilite  uvádza, že už teraz je daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a banky majú aj kvôli nemu menšie čisté zisky ako minulý rok (.pdf, str. 47). Zároveň platí, že NBS ani v prípade konsolidačného balíka neočakáva významný vplyv na ziskovosť bánk (.pdf, str. 48).

Podľa ministerstva financií nebude mať zavedenie novej dane zásadný vplyv na financovanie bánk a bankový sektor zasiahne rovnako, ako ďalšie podnikateľské subjekty. ECB vo svojej hodnotiacej správe však vyzýva slovenské orgány, aby zvážili oslobodenie NBS od dane, keďže uplatnenie dane na finančné operácie NBS by ovplyvnilo aj menovú politiku ECB. Podľa ECB nová daň môže tiež obmedziť prístup k hotovosti na Slovensku, čo oslabuje účinnosť postavenia eurobankoviek. 

28. novembra 2024 bol prijatý pozmeňovací návrh, ktorým sa novelizoval zákon o transakčnej dani. Okrem doplnenia výnimiek, na ktoré sa transakčná daň vzťahovať nebude, obsahoval implementačné upresnenia, ktoré riešili problémy predchádzajúcej legislatívy.