Vláda po neúspešných rokovaniach s lekárskymi odbormi prišla s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej situácie. Tá by vybraných lekárov donútila pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pod hrozbou väzenia. Nesúhlas s týmto riešením vyjadrilo hnutie KDH. Podobná situácia pritom nastala aj v roku 2011, keď bol ministrom zdravotníctva práve nominant tohto hnutia. Vláda vtedy na návrh ministra Ivana Uhliarika vyhlásila núdzový stav, ktorý sa však týkal len vybraných zdravotníckych zariadení. Právna úprava vtedy, podobne ako v súčasnosti, dovoľovala vyhlásiť núdzový stav len na konkrétnom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Výrok ministra Rašiho preto hodnotíme ako nepravdivý.

V októbri 2024, v reakcií na stav slovenského zdravotníctva, ohlásilo podanie výpovedí vyše 2-tisíc lekárov, pričom do konca novembra ich počet vzrástol na vyše 3,3-tisíc. 

Lekárske odbory zaslali ministerstvu zdravotníctva 19 požiadaviek, ktoré je podľa ich slov možné splniť do konca decembra. Medzi ich hlavné požiadavky patrí, okrem sľúbeného navýšenia platov, aj zmena systému financovania zdravotníckych zariadení, či odmietnutie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.

Výpovede lekárov majú nadobudnúť platnosť koncom roka 2024, čím výrazne ovplyvnia poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Vláda, po neúspešných rokovaniach s lekárskymi odbormi, naznačila, že v prípade ak nepríde k dohode, chce situáciu riešiť vyhlásením mimoriadneho stavu. Na vládnom rokovaní 8. decembra bol schválený návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý umožňuje zavedenie mimoriadnej situácie aj v prípade narušenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. V stredu 11. decembra schválil návrh parlament a prezident Pellegrini ho následne 13. decembra podpísal.

Táto úprava dáva vláde možnosť donútiť lekárov, napriek ich výpovediam, pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pod hrozbou odňatia slobody. Vláda tak môže urobiť na 4 mesiace, ale iba v regiónoch s akútnym nedostatkom lekárov.

Riešenie ohľadom výpovedí lekárov kritizovala opozícia a ostrý nesúhlas vyjadrilo aj hnutie KDH. Predsa hnutia Milan Majerský kroky vlády označil za zneužitie moci a nekompetentnosť zo strany vlády.

Podobná situácia pritom nastala v roku 2011, počas vlády Ivety Radičovej, keď bol ministrom zdravotníctva práve nominant KDH. Vtedy podalo výpoveď vyše 2-tisíc lekárov, medzi ich požiadavky vtedy patrilo zvyšovanie platov, dofinancovanie systému a zastavenie premeny slovenských nemocníc na akciové spoločnosti.

Vláda, na návrh ministra zdravotníctva za KDH Ivana Uhliarika, vyhlásila núdzový stav, ktorý sa však týkal len vybraných lekárov zo 16 zdravotných zariadení. Núdzový režim sa netýkal lekárov, ktorí nepodali výpovede, ovplyvniť mal len zdravotníkov, ktorým plynula výpovedná lehota a ich povolania boli nevyhnutné pre riadne fungovanie určených nemocničných oddelení.

Aj v súčastnosti dovoľuje právna úprava vyhlásiť núdzový stav len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas (Zákon 227/2002 Z. z. čl 5 ods. 1-2).