Oblasť
|
Hodnoty
|
Hlas
Naozaj tu je základný rozdiel medzi núdzovým stavom, toto je mimoriadna situácia, tá výhoda je, že sa dá urobiť iba na okresy, ktorých sa to týka. Momentálne pán minister hovorí, že táto situácia by mohla byť vyhlásená v 12 zo 79 okresov a netýka sa všetkých obyvateľov, ktorí tam žijú, ale iba skupiny. V tomto prípade lekárov, ktorí podali výpovede, teda na rozdiel od núdzového stavu to nie je plošné opatrenie, nie je to obmedzovanie osobnej slobody, netýka sa to všetkých ľudí, ale je to naozaj iba jednej skupiny.
Oba režimy, núdzový aj mimoriadny stav, je možné vyhlásiť plošne v rámci celej republiky, ale aj len pre určitý okres. Mimoriadna situácia rovnako ako núdzový stav dáva štátnym orgánom právomoc obmedziť osobnú slobodu občanov, keďže počas nej sú fyzické osoby povinné riadiť sa pokynmi na evakuáciu, ukrytie alebo poskytnúť veci na zabezpečenie civilnej ochrany, čo predstavuje určité obmedzenie ich práv. Núdzový stav môže byť tiež vyhlásený selektívne a mimoriadna situácia môže obmedziť práva občanov na vyhlásenom území, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. ...
Hlas
Keby sme neurobili nič, tak musíme vyhlásiť 31. 12. núdzový stav, tak, ako to bolo za vlády premiérky Radičovej s SaS, keď bol minister za KDH Uhliarik, lebo aj KDH to kritizuje a vtedy by to platilo pre celé Slovensko, pre všetkých ľudí, nielen pre lekárov, aj pre ostatných.
Vláda po neúspešných rokovaniach s lekárskymi odbormi prišla s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej situácie. Tá by vybraných lekárov donútila pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pod hrozbou väzenia. Nesúhlas s týmto riešením vyjadrilo hnutie KDH. Podobná situácia pritom nastala aj v roku 2011, keď bol ministrom zdravotníctva práve nominant tohto hnutia. Vláda vtedy na návrh ministra Ivana Uhliarika vyhlásila núdzový stav, ktorý sa však týkal len vybraných zdravotníckych zariadení. Právna úprava vtedy, podobne ako v súčasnosti, dovoľovala vyhlásiť núdzový stav len na konkrétnom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Výrok ministra Rašiho preto hodnotíme ako nepravdivý. ...
Hlas
Minister Kamil Šaško po desiatkach hodín rokovaní s odborármi urobil odpočet. A teraz sa k tomu vrátim, kde je viac ako 90 % memoranda splneného, kde sa platy navyšujú všetkým takmer 10 % lekárom o 6,5 %. Kde sa zrušili akciové spoločnosti, ktorá bola jedných z hlavných podmienok, kde sa vytvoril monitorovací výbor, ako to chceli, čiže teraz sme v situácii, keď vláda takmer na 100 % plní všetky podmienky vtedajšieho štrajku.
Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva podpísala vláda Eduarda Hegera s Lekárskym odborovým združením (LOZ) v novembri 2022. Kľúčové body memoranda sa týkali podpory vzdelávania, zmeny financovania zdravotníckych zariadení, zákonnej garancie počtu lekárov a sestier na pacienta alebo zabezpečenia mzdovej konkurencieschopnosti. Súčasná vláda, čeliac nepriaznivému stavu verejných financií, prijala konsolidačné opatrenia, ktoré vyvolali spory s lekárskymi odbormi....
Hlas
Mali sme tu aj čas, keď ste boli vo vláde, keď tu zomrelo zbytočne, no áno, SaS vo vláde 20 000 pacientov.
Minister Raši sa odvoláva na štúdiu o nadúmrtnosti na covid-19, ktorej závery však boli spochybnil štátny Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Upozorňoval na závažné metodologické nedostatky štúdie. Výrok Richarda Rašiho preto hodnotíme ako neoveriteľný ...
Hlas
Práve teraz v pláne obnovy dôjde aj k revízii plánu obnovy, čo, ktorá hovorí o tom, že tam, kde sa nemíňa, sa bude presúvať tam, kde sú projekty pripravené.
Na začiatok roka 2025 je plánovaná revízia Plánu obnovy, ktorej predchádza identifikácia napĺňania míľnikov. Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) vyhodnotila 50 oblastí ako rizikových. Aby sa predišlo strate finančných prostriedkov, je podľa NIKA potrebné navrhnúť náhradné opatrenia realizovateľné do polovice roka 2026. Revízia plánu obnovy je plánovaná na začiatok roka 2025. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ...
Hlas
Máme v parlamente návrh zákona, ktorý hovorí o tom, aby ľudia, ktorí spolu žijú, aj keď teda nie sú registrovaní sobášom, ako to u nás je, aby mohli po sebe dediť. Je to právo na zverejňovanie informácií o zdravotnom stave daných ľudí, lebo to u nás stále nie je a hovorím a chcem to povedať aj preto, aby to odznelo ide o LGBTI komunitu, ale ide aj o ľudí, ktorí spolu žijú a nie sú vo zväzku v manželskom, sú to aj ľudia aj opačného pohlavia.
Predmetný zákon, ktorý by do nášho právneho poriadku vniesol inštitút partnerského spolužitia bol do NR SR predložený 24. augusta 2022. Predkladateľmi boli poslanci Jarmiloa Halgašová, Jana Bittó Cigániková, Tomáš Lehotský, Peter Osuský a Vladimíra Marcinková zo strany SaS. ...
Hlas
Neštátne nemocnice nie sú len nemocnice, ktoré Pente, patria Pente, sú to aj nemocnice VÚC-iek, miest, čiže mali by ísť do nemocnice, mali by aj mali by ísť tam preto, lebo v neštátnych nemocniciach sa liečia 2 000 000 pacientov.
Podľa zákona môže byť prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia štát alebo neštátny subjekt. Neštátne zdravotnícke zariadenie môže prevádzkovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Týmito neštátnymi poskytovateľmi sú na Slovensku najčastejšie VÚC, mestá a obce alebo súkromní investori. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) v apríli 2021 vyjadrila obavu, že zavedenie opatrení Plánu obnovy poškodí neštátne nemocnice, ktoré využívajú 3 milióny pacientov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný vzhľadom na nedostupnosť informácií o množstve klientov neštátnych nemocníc....
Hlas
Keď bude referendum platné, bude to ako keď prebehnú voľby, keď bude nadpolovičná väčšina a vyjadrí súhlas, tak ja si myslím, že to bude asi pre každú stranu zaväzujúce.
Výrok hodnotíme vzhľadom na možnosti referenda ako zavádzanie. Výsledok referenda o odvolaní vlády nijak nezaväzuje vládnuce strany k odchodu z parlamentu....
Hlas
Viac ako polovica ľudí, 57 % takmer si praje, aby bola nová vláda.
Podľa prieskumu agentúry AKO, ktorý konal od 7. do 10. júna 2022, si želá pád súčasnej vlády 57 % obyvateľstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ...
Hlas
Sú to opatrenia, ktoré prijali všetky štáty Európskej únie, iba Slovensko neprijalo ani zníženie DPH, ani reguláciu maloobchodných cien, veľkoobchodných cien ani transfery pre zraniteľné skupiny.
V reakcií na aktuálnu zvýšenú infláciu, ktorá zasiahla Európu, sa niektoré členské štáty Európskej únie rozhodli znížiť DPH na najzákladnejšie tovary, ako sú potraviny, energie či palivá. Dokopy znížilo alebo zrušilo DPH na niektoré produkty 20 z 27 krajín EÚ, Slovensko sa medzi nimi však nenachádza. Okrem Slovenska ani jednu z vymenovaných opatrení nezaviedla Malta, tá má však v súčasnosti najnižšiu infláciu spomedzi krajín Európskej únie. Slovensko taktiež nezaviedlo žiadne z menovaných opatrení, výrok hodnotíme ako pravdivý. ...