Ministerstvo regionálneho rozvoja regiónom vyčlenilo 2,4 miliardy eur, čo predstavuje 19 % z celkovej sumy eurofondov. Schválenie regionálnych projektov je však naďalej závislé na pravidlách výziev, ktoré určuje a vyhlasuje štát. Projekty, ktoré môžu regióny navrhovať, sú tiež limitované cieľmi európskej a národnej politiky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

V júli 2023, počas vlády Eduarda Hegera, schválilo ministerstvo regionálneho rozvoja reformu eurofondov. V rámci nového programového obdobia 2021 - 2027 zaviedlo Integrované územné investície (IÚI), prostredníctvom ktorých môžu regióny samostatne rozhodnúť, na aké projekty tieto prostriedky využijú.

O týchto investíciách rozhodujú vo všetkých krajoch Rady partnerstva, v ktorej sa nachádzajú všetci regionálni aktéri, ktorí sa prostredníctvom tohto orgánu majú možnosť vyjadriť k výberu projektov. V mestských oblastiach o projektoch rozhodujú Kooperačné rady. 

Z Programu Slovensko pôvodne vyčlenilo ministerstvo regionálneho rozvoja na IÚI 2,1 miliardy eur (.pdf, s. 79), úradnícka vláda túto sumu v roku 2023 zvýšila na 2,4 miliardy eur, čo predstavuje 19 % z celkových 13 miliárd eur poskytnutých v Programe Slovensko (.pdf, s. 6).

O IÚI rozhodujú Rady partnerstva prostredníctvom Integrovanej územnej stratégie (IÚS), ktorá predstavuje 7-ročný investičný plán pre daný región. Finančnú podporu z fondov EÚ dostanú iba projekty zapísané v IÚS. Mestá na rovnaký účel vytvárajú Integrovanú územnú stratégiu udržateľného mestského rozvoja (.pdf, str. 8).

Tieto investičné plány regiónov však podliehajú európskym a národným usmerneniam. Hlavnými prioritami EÚ na obdobie 2021 - 2027 sú digitalizácia vedy a výskumu a zelená transformácia.  Záleží aj na investičných prioritách stanovených v Programe Slovensko. Podľa portálu EURACTIV program obsahuje takmer sto investičných priorít s vlastným rozpočtom, ale iba 37 opatrení na investície, o ktorých môžu rozhodovať regióny.

Štát obmedzuje rozhodovaciu právomoc regiónov aj tým, že si ponechal vyhlasovanie výziev. To v praxi znamená, že pred schválením projektov musia územia počkať na vyhlásenie výzvy, ktorá určí podmienky dotácie. Až po nej môžu schváliť projekty, na ktorých sa regionálni aktéri v rámci Rady zhodli. Môže sa stať, že projekty vybrané v Radách nebudú spĺňať podmienky vyhlásených výziev. 

Nový systém eurofondov kritizuje aj Európska komisia. Požiadavku vyhlasovať výzvy označila za „administratívnu záťaž,“ ktorá zvyšuje zložitosť systému.

Napriek kritike z analýzy portálu EURACTIV vyplýva, že podľa samospráv systém integrovaných investícií čerpanie eurofondov zefektívnil. Regionálni aktéri vyzdvihujú skutočnosť, že vďaka Radám, ktoré projektové zámery musia schváliť, majú istotu, že na vybrané projekty dostanú finančnú podporu. Samosprávy však naďalej kritizujú nízky objem peňazí, ktoré im štát zveril. V roku 2021 konštatovali, že vzhľadom na nízky objem pridelených peňazí, o ktorých budú môcť rozhodovať samostatne, sa ich rozhodovacia právomoc neposilnila. Poukázali na to, že investičné potreby v regiónoch sú výrazne vyššie. Podľa 25 správ, v ktorých mestá a kraje vypracovali konkrétne projektové zámery, ktorých celková suma predstavovala 33 miliárd eur.

Podľa februárových údajov sa za prvé štyri roky programového obdobia 2021 - 2027 podarilo zazmluvniť 35 projektov v hodnote 133 miliónov eur, teda zhruba 5,5 % z celkovej sumy, ktorú ministerstvo regionálneho rozvoja regiónom v rámci IÚI vyčlenilo.

Všetky peniaze alokované na IÚI sú čerpané z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Peniaze z Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu zostávajú v správe štátu.

Samosprávy stále môžu na získanie eurofondov využívať aj dopytové výzvy vyhlasovené ministerstvami.