Pozícia ukrajinskej vlády bola komunikovaná dlhodobo, nešlo o náhle rozhodnutie, ako naznačuje tvrdenie Roberta Kaliňáka. Ukrajinskí predstavitelia zvažovali možnosť dovozu azerbajdžanského plynu, ten však nemal byť odkúpený z Ruska. Keďže Azerbajdžan nemal dostatočné kapacity na rozšírenie dodávok domácej produkcie plynu do Európy, na Slovensko by v praxi naďalej putoval ruský plyn odkúpený Azerbajdžanom, čo Ukrajina dlhodobo odmieta. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Ukrajinská vláda sa rozhodla nepredĺžiť dohodu o tranzite plynu z Ruska, ktorá oficiálne vypršala 1. januára 2025. 

Generálny riaditeľ ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Naftogaz Oleksij Černyšov v júli 2024 zamietol akúkoľvek spoluprácu v tejto oblasti s ruským Gazpromom a dodal, že dovoz plynu z Azerbajdžanu „by mohol mať určitú budúcnosť“. Ako možnú alternatívu to v júli uviedol aj Zelenskyj. „Teraz sa tým zaoberajú predstavitelia vlády," povedal.

Úmysel Kyjeva zastaviť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu bol známy už niekoľko mesiacov, oficiálne ho prezident Zelenskyj oznámil 27. augusta 2024. 

Slovenská spoločnosť SPP mala s ruským Gazpromom zmluvu až do roku 2034, v prípade výpadku dodávok však uzavrela aj diverzifikačné zmluvy s viacerými ďalšími spoločnosťami. Tie však nedokážu poskytnúť dlhodobé riešenie. 

Ako možná alternatíva sa preto prezentovala azerbajdžanská ropná štátna spoločnosť SOCAR.

V októbri 2024 prebehlo stretnutie Roberta Fica s predsedom vlády Ukrajiny, Denysom Šmyhaľom, po ktorom ukrajinský premiér rozhodnutie nepredĺžiť dohodu zopakoval. Upozornil pritom, že európske krajiny, najmä Slovensko, by mali diverzifikovať od závislosti na ruský plyn. Po stretnutí premiér Fico podotkol, že rokovanie potvrdilo spoločný záujem oboch strán ponechať ukrajinský tranzitný systém plynu a ropy v prevádzke.

16. decembra 2024 Šmyhaľ opäť zdôraznil, že Ukrajina je ochotná dohodnúť sa na tranzite plynu do západnej Európy, pokiaľ nepôjde o ruský plyn. 

Prezident Zelenskyj sa 19. decembra 2024 zúčastnil na summite lídrov Európskej Únie. Na tlačovej konferencii po rokovaní zdôraznil, že preprava azerbajdžanského plynu by bola možnou alternatívou len vtedy, ak z neho nebude finančne benefitovať Rusko. Narážal tým na praktiku výmeny plynu, pri ktorej by síce nenastala zmena toku plynu - na Slovensko by aj naďalej putoval plyn z Ruska - označený by však bol za azerbajdžanský. Súčasne by Azerbajdžan nakupoval ruský plyn.

Dôvodom pre túto praktiku je limitovaná pripravenosť Azerbajdžanu. Baku nie je v krátkodobej perspektíve pripravené na poskytnutie takého množstva plynu, ktoré by dokázalo nahradiť dopyt po ruskom plyne. Potrebné by boli dlhodobé kontrakty, ktoré by umožnili rozšírenie infraštruktúry v Kaspickom mori. 

A hoci v novembri 2024 uzavrela slovenská spoločnosť SPP krátkodobý, pilotný kontrakt na dodávku zemného plynu od spoločnosti SOCAR a oficiálne by Ukrajina neobchodovala s ruským Gazpromom, ale so Socarom, v praxi by išlo o ruský plyn s azerbajdžanskou nálepkou, čím Ukrajina nesúhlasila.

V posledných dňoch prišli aj informácie o problémoch na významnom azerjbadžanskom ťažobnom poli a nasledovnom výpadku dodávok plynu do Bulharska, do ktorého z Azerbajdžanu vedie plynovod cez Turecko a Gruzínsko. Práve pole Shaz Deniz Alpha má byť kľúčovým pre EÚ v snahe o energetickú diverzifikáciu od Ruska.