Ukrajinskému prezidentovi naozaj mal prezidentský mandát skončiť 20. mája 2024. Dôležitým aspektom však je, že Zákon o stannom práve, ktoré bolo na Ukrajine vyhlásené 24. februára 2022, zakazuje organizáciu volieb, aj tých prezidentských. Uskutočnenie akýchkoľvek volieb v súlade so zákonom je vzhľadom na prebiehajúcu celoplošnú inváziu Ruska nerealizovateľné. O tom, či mandát prezidenta skutočne tvrdá dovtedy, pokiaľ nie je zvolený nový prezident či prezidentka, môže rozhodnúť Ústavný súd Ukrajiny, zatiaľ sa však touto otázkou nezaoberal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

Ústava Ukrajiny stanovuje (Čl. 83), že v prípade stanného práva má byť autorita parlamentu predĺžená až do jeho skončenia. Tvrdenia o Zelenského nelegitimite sa odvolávajú na toto ustanovenie poukazujúc, že sa týka iba mandátu parlamentu, zatiaľ čo prezidentský mandát explicitne spomenutý nie je.  

Zákon o stannom práve však zároveň zakazuje organizovať prezidentské, parlamentné, aj komunálne voľby (Čl. 19). Na to, aby sa na Ukrajine mohli uskutočniť voľby počas vojny v súlade so zákonom, by museli byť zmenené viaceré zákony.

Bývalý predseda ústavného súdu Stanislav Shevchuk tvrdí, že predĺženie mandátu neporušuje Ústavu. Podľa neho je možné článok Ústavy o predĺžení mandátu parlamentu počas stanného práva analogicky aplikovať aj na prezidentský mandát, keďže voľby sú „unifikovaným procesom v demokratickom štáte“. Ukrajinská ústava taktiež spomína, že prezident je povinný plniť svoje povinnosti než sa úradu ujme nový prezident alebo prezidentka (Čl. 108). Shevchuk doplnil, že ukončenie mandátu by spôsobilo „vákuum v štátnej moci,“ čo ukrajinská ústava neumožňuje. Na povinnosť prezidenta vykonávať svoje povinnosti do inaugurácie nového prezidenta alebo prezidentky sa odvolávajú aj ďalší ukrajinskí právni experti či expertky. Inak povedané, podľa ich právneho názoru prezident stráca svoj mandát až zvolením nového prezidenta alebo prezidentky.

Právni experti a expertky sa zároveň zhodujú, že predĺženie mandátu súčasného prezidenta, respektíve odloženie volieb je v súlade so zákonom vzhľadom na to, že nie je možné ich organizovať počas celoplošnej invázie krajiny. Prebiehajúca vojna teda zamedzuje zorganizovať voľby aj po praktickej stránke. Autority musia byť totiž schopné zaistiť bezpečnosť voličov a volebných komisií. To vzhľadom na prebiehajúce boje a pravidelné raketové útoky z Ruskej federácie nie je možné. 

Ďalším problémom je tiež zaručenie práva voliť. Podľa UNHCR bolo koncom júla 2024 v Európe registrovaných viac než 6 miliónov utečencov a utečeniek. Ďalších 3,7 milióna ľudí bolo podľa rovnakých dát vnútorne vysídlených a zhruba 570-tisíc ľudí bolo vyhnaných mimo Európu. Problematické by bolo tiež zaistiť ako aktívne, tak aj pasívne volebné právo pre ľudí bojujúcich na fronte.

Jednou z alternatív je hlasovanie prostredníctvom internetu. Rada Európy uskutočnila štúdiu, ktorá skúmala riziká a uskutočniteľnosť internetového hlasovania v povojnových voľbách. Spravila tak na žiadosť ukrajinského parlamentného výboru zaoberajúceho sa aj organizáciou štátnej moci. Podľa záverov by si internetové hlasovanie žiadalo zmenu ústavy a dlhodobú prípravu, prípustnú po ďalšom volebnom období. I keď sa táto štúdia zameriavala na možnosť hlasovania cez internet až po vojne, jej výsledky naznačujú, že online voľby v dohľadnom čase a počas vojny nie sú možné z technického ani legálneho hľadiska. 

Oponenti a oponentky predlžovania prezidentského mandátu ďalej tvrdia, že Volodymyr Zelensky mal po uplynutí jeho 5 ročného mandátu odovzdať svoju moc predsedovi parlamentu, ktorý by konal ako náhradný prezident do organizácie ďalších volieb. Medzi týchto kritikov patrí aj bývalý predseda parlamentu Dmytro Razumkov. Podľa neho by o probléme mal rozhodnúť Ústavný súd. S týmto tvrdením súhlasia aj experti a expertky na právo. O interpretáciu tohto práva by však ústavný súd museli požiadať prezident, vláda, Najvyšší súd Ukrajiny, 45 poslancov či poslankýň, alebo parlamentný komisár pre ľudské práva. Podľa informácií z mája 2024 viaceré ukrajinské strany, vrátane opozičných, vyhlásilo, že nemajú v úmysle obracať sa v tejto veci na súd.

Kyivský medzinárodný inštitút sociológie uskutočnil vo februári 2024 prieskum, v ktorom 69% zúčastnených odpovedalo, že Volodymyr Zelenský byl mal ostať ako roli prezidenta až do skončenia stanného práva, po ktorom by okamžite boli organizované nové prezidentské voľby.

Legitimitu Volodymyra Zelenského dlhodobo spochybňuje aj ruský prezident Putin, ktorý nariadil inváziu Ukrajiny 24. februára 2022. V máji 2024 vyhlásil, že mierové rokovania sa môžu uskutočniť iba s legitímnym vedením Ukrajiny, zotrvávanie Zelenského na poste prezidenta preto podľa neho predstavuje prekážku.