Nehnuteľnosť Jána Lašáka sa nenachádza v záplavovej oblasti, ale v ochrannom pásme pre možné vedenie podzemných vodovodov. Aj v takom prípade však môže štát pristúpiť k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Upresnenie, že nehnuteľnosť je v ochrannom pásme a nie v záplavovej oblasti, sa navyše verejnosť dozvedela neskôr, než informáciu o samotnej vodnej nádrži. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Podľa vyhlásenia štátneho podniku Vodohospodárska výstavba z 10. februára sa dom Jána Lašáka „nenachádza v záplavovej oblasti, ale v ochrannom pásme pre možné vedenie podzemných vodovodov“.

Až po štúdii uskutočniteľnosti by podľa právnika Matúša Mažáryho malo byť z projektovej dokumentácie definitívne zrejmé, ktoré stavby sa budú nachádzať v záplavovom území a ktoré v ochrannom pásme. 

Podľa právnika by v prípade nehnuteľností v ochrannom pásme štát nepristúpil k vyvlastneniu, ale k obmedzeniu vlastníckeho práva. Pri obmedzení vlastníckeho práva musí, podľa právnika, štát s vlastníkmi komunikovať a za obmedzenie vlastníckeho práva musí dostať vlastník primeranú náhradu.   

V príspevku na sociálnej sieti zo 6. februára Ján Lašák tvrdil, že sa zo správ dozvedel o plánovaní výstavby prečerpávacej elektrárne pri vodnej nádrži Málinec, pričom v oblasti, kde sa má postaviť horná nádrž, vlastní pozemok a nehnuteľnosť. 

Návrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu predložilo ministerstvo životného prostredia do skráteného pripomienkového konania 4. februára.