Tomáš Taraba tvrdí, že v prípade nedostatku elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov existujú len dve alternatívy schopné zabezpečiť rovnováhu v elektrickej sietil, spaľovanie uhlia a prečerpávacie vodné elektrárne. Na stabilizáciu výkyvov v sieti však slúžia napríklad aj batériové úložiská či paroplynové elektrárne, ktoré nevýhody plynúce z využívania obnoviteľných zdrojov energie efektívne riešia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Batériové úložiská sú zariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za doplnok k obnoviteľným zdrojom energie. Ich významom je uskladňovať elektrickú energiu a dodať ju do prenosovej sústavy, keď jej tam je nedostatok alebo ju stiahnuť v prípade, keď je jej v sústave priveľa. Najväčšie batériové úložisko na Slovensku sa nachádza v Banskej Bystrici a spolu s ostatnými komerčnými poskytovateľmi dokáže v prípade výpadku dodať približne toľko elektriny, koľko vyrobí celý blok atómovej elektrárne. V porovnaní s prečerpávacími vodnými elektrárňami, ktorých zaobstaranie stojí rádovo stovky miliónov, sa cena batériových úložísk pohybuje v miliónoch, zaberajú málo miesta a sú pomerne ľahké na prevádzku.

Medzi podporné energetické služby patria aj paroplynové elektrárne, ktoré sú ekologickejšie ako klasické uhoľné. Zdroje energie sú v tomto prípade dva – samotný zemný plyn a horúce spaliny. Práve paroplynový cyklus umožňuje rýchlu produkciu energie, vďaka čomu je vhodným nástrojom pri výpadkoch v sieti. Najvýznamnejšia paroplynová elektráreň na Slovensku sa nachádza v Malženiciach a jej inštalovaný výkon je 430 megawattov. 

Aby v budúcnosti k nedostatku energie dochádzalo čo najmenej, „zeleným riešením“ je aj vyššia miera diverzifikácie energetického mixu. To znamená podporu získavania energie z jadra, biomasy, nerecyklovateľného odpadu či zemského jadra.

V roku 2023 až 62 % všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku pochádzalo z jadra, a to z elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Len 15 % energie pochádzalo z fosílnych zdrojov, teda uhlia, plynu alebo ropy. Naopak, 22 % všetkej elektriny v tom roku malo pôvod v obnoviteľných zdrojoch. Z toho 17 % pochádzalo z vody, 3 % z biomasy a 2 % zo slnečného žiarenia.

Pre porovnanie, v roku 2022 bolo na Slovensku z jadra vyrobených 60 % všetkej elektriny, z fosílnych zdrojov pochádzalo 19 % a podiel z obnoviteľných zdrojov bol rovnaký ako v roku 2023, teda 22 %. V roku 2021 pochádzalo z jadra 53 % všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku. 24 % bolo vyrobených z fosílnych a 21 % z obnoviteľných zdrojov energie.

Fosílne palivá sú teda ako zdroj energie na Slovensku na ústupe. V marci 2024 bola výroba elektriny z čierneho uhlia na Slovensku ukončená úplne. Na druhej strane, podiel energie vyrobenej z jadra a obnoviteľných zdrojov sa zvyšuje. V rámci Európskej únie boli obnoviteľné zdroje v roku 2023 hlavným pôvodcom elektrickej energie s podielom 45 % na celkovej produkcii. 

Ďalším obnoviteľným zdrojom, ktorý má na Slovensku potenciál, je geotermálna energia. Z hľadiska elektrizačnej sústavy je energia zo zeme jedným z najspoľahlivejších zdrojov bez výrazných výkyvov. Pri jej efektívnom využití by takto Slovensko podľa analýzy Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (.pdf, s. 16) v roku 2030 dokázalo vyrábať 31 MW elektrickej energie a v roku 2050 až 300 MW. Dnes sa však geotermálna energia na Slovensku využíva iba čiastočne, aj to len na produkciu tepla. 

Energetický mix by sa dal diverzifikovať aj využitím nerecyklovateľného komunálneho či priemyselného odpadu. Napriek tomu, že je tento spôsob lacný, na Slovensku ho nevyužívame naplno. Priemerne na skládkach každoročne končí viac ako milión ton komunálneho odpadu, no napríklad v roku 2023 bolo približne len 8 % z toho premenených na elektrinu alebo teplo. Jedno priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) dokáže ročne do prenosovej sústavy dodať 49 000 MWh elektrickej energie, čo predstavuje spotrebu cca 16 000 domácností.